Akcia DROZD 87
Na LEVOČSKÝ ODPUST sa v čase totality pred rokom 1989 pripravovali nielen veriaci, ale aj „tajná“ Štátna bezpečnosť, ktorá systematicky odpočúvala ordinára Spišskej diecézy Štefana Garaja.
LEVOČSKÝ ODPUST 1987 POHĽADOM ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI
Krajská správa (KS) Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) Košice, Správa Štátnej bezpečnosti (ŠtB) zasielala pravidelné “situačné správy” Ministerstvu vnútra (MV), konkrétne X. správe Federálneho ministerstva vnútra (FVM) v Prahe.
X. správa FMV bola súčasťou “tajnej služby” s názvom Štátna bezpečnosť (ŠtB) a jej úlohou bol kontrarozviedny “boj s vnútorným nepriateľom”, ktorým pre režim boli aj cirkvi.
Správy boli zasielané v režime “prísne tajné” a “pilné” (súrne).
Správy sme čítali v eBadatelni Archivu bezpečnostních složek Praha. Dozvedáme sa z nich, čo sa dialo v krajine z pohľadu “eštebákov” a že sa na LEVOČSKÝ ODPUST pripravovali nielen veriaci, ale aj ŠtB, ktorá systematicky odpočúvala ordinára Spišskej diecézy Štefana Garaja. Zdá sa, že tento zdroj informácii bol pre ŠtB významným zdrojom o živote Spišskej diecézy, ktorý bol overovaný a ovplyvňovaný sieťou agentov.
11. júna 1987 došla do Prahy správa č. 5107: “Využitím agentúrno-dôverníckej siete boli zistené poznatky, že v súvislosti s konaním levočskej púte 1987 rim. kat. klér pripravuje opatrenia k zvýrazneniu mariánskeho kultu. Biskup Gábriš vyzval kapitulného vikára Spišskej diecézy Štefana Garaja, nar. 24.10.1915, vedeného v OZ PODHORSKÝ, aby vynaložil maximálne úsilie k zvýrazneniu tohtoročnej levočskej púte. Z dôvodu, že táto je hodnotená ako najrozsiahlejšia akcia cirkvi v rámci Slovenska, za tým účelom je žiadúce klásť dôraz na príchod organizovaných pútí a procesií, najmä mládežníckych. V súčasnej dobe sa intenzívne pripravuje na levočskú púť 200-300 členné mládežnícke procesie z obcí Spišská Belá a Lendak (okr. Poprad). Jedná sa o preverený poznatok. Sú plnené úlohy v zmysle vypracovaného plánu agentúrno operatívneho zabezpečenia levočskej púte.”
Správa č. 5449 z 19. júna 1987 opisuje cestu kapitulného vikára Štefana Garaja so správcom fary v Spišskom Bystrom Jozefom Jarabom a s biskupským archivárom Františkom Dlugošom do Tarnova v dňoch 9.-10. júna 1987. Ohlásili sa na biskupskom úrade, ubytovali v kláštore jozefíniek. 10. júna 1987 sa zúčastnili o 10.00 na sv. omši s pápežom Jánom Pavlom II. na miestnom námestí, kde vikár Garaj koncelebroval. Po omši,na slávnostnom obede sa Garaj stretol so štátnym tajomníkom Casarollim a krátko hovoril aj s pápežom, pred ktorým zmienil aj levočskú púť, “na ktorej pripravujú zvýrazniť mariánsky kult. Pápež mu odpovedal, že o tom vie a pevne verí, že sa im to podarí. Iste príde veľa ľudí, ktorých má od neho GARAJ pozdraviť a na záver mu dal požehnanie na levočskú púť”. Pod správou je ako autor uvedený náčelník správy ŠtB Košice pplk. JUDr. Štefan Sarnovský.
19. júna 1987 situačná správa č. 5503 očakáva procesie: 25 z okresu Prešov, 14 z okresu Poprad, 7 z okresu Spišská Nová Ves, 2 z okresu Stará Ľubovňa a 1 z okresu Vranov nad Topľou. V správe čítame aj o tom, že Štefan Garajo v rámci Mariánskeho roka organizoval v diecéze mariánske akadémie.
S cieľom preventívno-rozkladných opatrení ŠtB, na základe plánu, kontaktovala rehoľnú sestru satmárku Antóniu Romanovú, farára v Sp. Belej Štefana Horvátha, farára v Huncovciach Ladislava Iváka, farára v Ľubici Karola Lihosita a farára v Slovenskej Vsi Ondreja Lajčina. Cieľom týchto opatrení bolo “zamedziť priamej účasti menovaných na organizovaní peších procesií do Levoče, ako aj predísť možnému rozširovaniu náboženských podpisových akcií a distribúcii náboženských predmetov medzi veriacimi. Prostredníctvom dostupnej agentúrno-operatívnej siete zistiť reakciu menovaných na vykonanie preventívno-rozkladné opatrenia”, zapísal pplk. Štefan Sarnovský v správe č. 5830 z 1. júla 1987.
Nasledujúce informácie Štefana Sarnovského boli zaslané tiež 1. júla 1987 v situačnej správe č. 5875, podľa ktorej ŠtB zistila program púte a ustálených duchovných, ktorí tam budú účinkovať. 4.7.1987 od 14.00 sa na Mariánskej hore bude spovedať až do 5.7.1987 do 14.00, spovedať sa bude aj vo farskom kostole sv. Jakuba. O 22.00 bude krížová cesta, potom bude polnočná sv. omša, ďalšia o 1.30, o 3.00, o 4.30, o 6.00, o 7.30 o 10.00, ktorú bude celebrovať vikár Spišskej diecézy Štefan Garaj. Paralelne budú prebiehať omše aj vo farskom kostole sv. Jakuba o 8.00 a o 10.00, v ostatných kostoloch v Levoči omše nebudú. Pri spovedaniach bude vypomáhať 23 duchovných, poväčšine správcovia farností Spišskej diecézy. “Opatrenia budú prijímané v zmysle plánu zabezpečenia cirkevných podujatí pod označením DROZD 87.”
Situačná správa č. 5937 z 3. júla 1987 hovorí o ďalších “agentúrno-operatívnych opatreniach v rámci akcie Drozd 87 s cieľom paralyzovania a tlmenia aktivizácie objektov po problematike rím, kat. a nelegálnej cirkvi pred konaním levočskej púte.” “Objektovi ORAVA” (Jozef Jarab, nar. 23.2.1947) bola 26.6.1987 vyhlásená výstraha náčelníka KS ZNB v zmylse NMV ČSSR č. 22/78 a podobne k “osobe objekta, rozpracovaného v SZ SPEVÁK” (Ján Maga, nar. 28.9.1944) boli dńa 23.6.1987 za účasti OCT (okresného cirkevného tajomníka) v Poprade vykonané preventívno-rozkladné opatrenie. “Menovaný ako reakčný rím. kat. duchovný, sa aktívne podieľa na činnosti a riadení Spišskej diecézy, ako aj na aktivizácii náboženského života (…) v súvislosti s tzv. rokom mariánskeho kultu.” Tretí kontakt v súvislosti s levočskou púťou vykonala ŠtB so satmárkou Emíliou Štrbáňovou.
Veľmi zaujímavá je správa zo 6. júla 1987, ktorá vyhodnocuje levočskú púť: “V súvislosti s akciou DROZD 87 v dňoch 4.-5. júla 1987 sa konala v okrese Spišská Nová Ves tradičná levočská púť, ktorej sa podľa operačného prieskumu zúčastnilo viac než 100 000 pútnikov. Podľa orgánov štátnej správy sa púte zúčastnilo len 70 000 – 80 000 osôb. Celkovo bolo registrovaných 53 organizovaných procesií v počte do 250 osôb predovšetkým z okresov Poprad, Prešov, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa. Mládež tvorila 70 % účastníkov vo veku 15 – 25 rokov. Procesia sa vyznačovali vysokou disciplinovanosťou a organizovanosťou. V dôsledku vykonaných preventívno- výchovných a rozkladných opatrení sa podarilo s dopredu zistenými organizátormi, oproti minulému roku, znížiť počet procesií o polovicu. Všetky procesie mali výhradne náboženský charakter, bez náznakov politických provokácií. V priebehu púte nepretržite prebiehali bohoslužby v kostole na Mariánskej hore, ktoré boli slúžené vybranými 30-timi lojálnymi duchovnými. Týmto opatrením sa podarilo zamedziť eventuálnym nežiadúcim vystúpeniam laických skupín a rehoľníkov. S cieľom utlmiť nežiaducu aktivitu všetkých účinkujúcich duchovných, vrátane kapitulného vikára Štefana Garaja, boli vykonané v súčinnosti so sekretariátom pre veci cirkevné vlády ČSR a SSR opakované pohovory, ktoré sa pozitívne premietli na ich vystupovaní v priebehu bohoslužieb. Kapitulný vikár GARAJ sa počas hlavnej bohoslužby orientoval na mierovú otázku a v závere kázne udelil prítomným pútnikom požehnanie a udelenie odpustkov od pápeža Jána Pavla II. Prítomní veriaci reagovali krátkym potleskom. Púte sa zúčastnili niektorí členovia NC (nelegálna cirkev) a LA (laický apoštolát): tajný biskup Korec z Bratislavy, tajní kňazi rehole saleziánov Ing. Alojz Špaldoň a Jozef Šebo, jezuita Jozef Mydla a ďalší, ktorí na základe (nečitateľné) resp. vyhlásených výstrah a pohovorov ustúpili od nežiaducej aktivity. Kontrolou aktívnych laikov bolo zistené, že Peter Fotta, nar. 19.1.1958 a Stanislav Kalivoška, nar. 26.12.1954 sa snažili v mieste konania rozširovať náboženské samizdaty, propagujúce mariánsky kult. Menovaní boli predvedení na OO VB (okresné oddelenie verejnej bezpečnosti – polícia) v Levoči, samizdaty im boli odobraté. V priebehu levočskej púte bolo zaevidovaných 4870 osobných motorových vozidiel. Na základe celoštátne prijatých opatrení, pútnici pricestovali do Levoče len na dvoch autobusoch a to zo Stredoslovenského kraja. Na záchytných bodoch bolo evidovaných 32 motorových vozidiel vízových cudzincov. Záujem o levočskú púť bol potvrdený len u prvého tajomníka ZÚ USA Normana a USA štátneho príslušníka Johna Neorga Matky-ho, nar. 23.10.1911, ktorý fotodokumentoval púť. Bola zachytená prítomnosť ďalšieho USA štátneho príslušníka, redaktora TIME magazine Janksona Diahla, nar. 8.8.1956, ktorý pricestoval do Levoče v prítomnosti čs. štátneho príslušníka Ing. Machala Donatha, nar. 18.4.1949, zamestnanca fakultnej nemocnice v Prahe – Motol. K zaisteniu púte bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná akcia náčelníka KS ŠtB Košice, na ktorej sa podieľalo 104 príslušníkov ŠtB, včítane X a ZNB, a ŠtB Praha, Bratislava a Banská Bystrica. Riadiaci štáb akcie bol po celú dobu v úzkom kontakte s pracovníkmi KV KSS (Krajský výbor Komunistickej strany Slovenska), OV KSS (Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska), KNV (Krajského národného výboru) a ONV (Okresného národného výboru). Do akcie bolo nasadená aj špeciálna jednotka 35 príslušníkov ĽM (Ľudových milícii – ozbrojená zložka KSS) v civilnom oblečení. Na základe predbežného hodnotenia je možné konštatovať, že rozsah opatrení, ktoré boli v prípravnej fáze púte sa ukázali ako opodstatnené a účinné. Nedošlo k žiadnym protispoločenským vystúpeniam, ani negatívnym javom.”
Vikár Spišskej diecézy Štefan Garaj mal podľa situačnej správy č. 6082 zo 7. júla 1987 hodnotiť levočskú púť ako úspešnú, s počtom 150 000 pútnikov, že štátna správa musela súhlasiť s výjazdom áut až na Mariánsku horu. Pochválil aj levočského farára Františka Tondru.
Situačná správa č. 6354 z 15. júla 1987 informuje o Ivanovi Hvaťovi z Mníchova, o jeho kontaktoch a fotografovaní a filmovaní levočskej púte.
Peter Olekšák
Ilustračná fotografia: Procesia farnosti Kežmarok do Levoče v roku 1987. Fotografia je zo spisu AUGUSTÍN (Juraj Dubec), KE-OP, a.č. 11886, ÚPN
Pramene:
Archiv Bezpečnostních složek Praha
Archív Ústavu pamäte národa Bratislava
