Ján GRECH
Kňaz Spišského biskupstva, väzeň pre vieru, narodil sa 19. apríla 1906 vo Vyšných Ružbachoch, ordinovaný 29. júna 1931, pôsobil ako kaplán v Spišskej Belej, farár Spišské Hanušovce, Lesnica, Lechnica, Vikartovce, Švábovce, Huncovce, Veľká Lomnica, zomrel 27. februára 1978 a je pochovaný vo Vyšných Ružbachoch.
Vzdelanie:
1912-1918 ľudová škola Vyšné Ružbachy
1918-1919 gymnázium Podolínec
1919-1926 gymnázium Kežmarok
1926-1928 filozofia Spišská Kapitula
1928-1931 teológia Spišská Kapitula
29.6.1930 subdiakon Spišská Kapitula
29.6.1931 ordinovaný Spišská Kapitula
5.7.1931 primície vo Vyšných Ružbachoch, informovali aj v novinách Slovenská Pravda 19.7.1931
rozprával aj nemecky
Fotografia z primíci
Pôsobenie:
1.7.1931 kaplán Spišská Belá
1.9.1932 administrátor Spišské Hanušovce
1.3.1933 adstor Lesnica
25.8.1935 administrátor a neskôr farár Lechnica
15.2.1939 adstor Vikartovce, neskôr tam farár
1.2.1941 farár Švábovce
23.4.1951 zaistený ŠtB, vo vykonštruovanom procese pred senátom Štátneho súdu v Bratislave 5.10.1951 odsúdený na 11 rokov väzenia, uväznený, 10.5.1960 prepustený na všeobecnú amnestiu. Nesmel pracovať v pastorácii.
10.6.1958 robotník Vyšné Ružbachy
11.5.1959 robotním Miestny stavebný podnik Veľká Lomnica
2.3.1960 robotník Potemné stavby Poprad
19.9.1961 robotník Vojenské lesy Kežmarok
9.1.1962 robotník Štátne majetky Veľká Lomnica
5.1.1963 robotník Okresný stavebný podnik Kežmarok
25.1.1963 robotník Piloimpregna Kežmarok
3.5.1963 robotník Drevona Kežmarok
1.11.1964 kaplán Huncovce
1.4.1968 adstor Lechnica
1974 dôchodca Vyšné Ružbachy, kde 27.2.1978 zomrel a je aj pochovaný. Pohrebné obrady vykonal kapitulný vikár Spišskej diecézy Mons. Štefan Garaj.
Väzeň pre vieru:
Podľa správy okresného cirkevného tajomníka v obci Kišovce farár Ján Grech 14. 1. 1951 po kázni ukázal veriacim noviny Východoslovenská pravda, v ktorých bola rezolúcia pracujúcich za spravodlivé odsúdenie biskupov (proces s Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom) a vytýkal veriacim, že ako môžu odsúdiť svojho predstaveného, keď také činy nikdy nespáchal a keď by to aj urobil, je náš predstavený a preto nemáme ho odsudzovať. Tvrdil, že súdne dôkazy voči obvineným sa nezakladajú na pravde a je potrebné za Vojtaššáka sa modliť, lebo sa za neho modlí aj pápež. Na koniec zdôraznil, že zatvárajú aj ďalších duchovných, nakoľko chcú dokázať (komunisti), že sa zlikviduje kresťanská viera. Ján Grech konal aj bohoslužby za súdených biskupov. Tieto skutky začali vyšetrovať bezpečnostné orgány. (Správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka adresovaná Sektretariátu ÚV KSS. Návrh na prijatie uznesení o kampani po procese a na represívne opatrenia v súvislosti s procesom [s biskupom Jánom Vojtaššákom], 6.2.1951)
Ján Grech bol zatknutý 23. apríla 1951 za kázeň vo farnosti Švábovce, v ktorej sa zastával biskupa Vojtaššáka a verejne spochybňoval proces s troma slovenskými biskupmi a tým prejavil súhlas s ich „trestnou činnosťou.“
Po viac ako mesiaci vyšetrovania sa v plnej miere priznal ku všetkým obvineniam a k úsiliu rozvracať ľudovodemokratické zriadenie pod rúškom náboženstva. Dnes si už môžeme len domyslieť aké fyzické a psychické týranie musel podstúpiť, keď podpísal také nezmyselné obvinenie a tak dňa 5. októbra 1951 vo vykonštruovanom procese bol pred senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdený na 11 rokov väzenia. Výkon trestu sa uskutočnil v Leopoldove, Ilave, v Mírove, Ostrov pri Karlových Varoch a Valdice pri Jičíne.
Peter Matis 18.9.1953 spomínal Jána Grecha vo svoje výpovedi pred vyšetrovateľom.
10. mája 1960, pri 15. výročí oslobodenia Československa, prezident Antonín Novotný udelil všeobecnú amnestiu, ktorá sa týkala aj politických väzňov. Ján Grech bol po 7 rokoch väzenia prepustený na slobodu. Ako politický väzeň sa stal ostal občanom druhej kategórie, nesmel pastoračne pôsobiť, preto vykonával manuálne práce. 9.6.1958 zamestnal sa ako robotník v Stavebnom podniku, v Pozemných stavbách, Vojenských lesoch, Piloimpregne, Drevone i Štátnych majetkoch. Veľmi ťažko znášal to, že mal zakázané slúžiť verejne sväté omše. Až 1. novembra 1964 smel nastúpiť do pastorácie ako kaplán vo farnosti Huncovce a Veľká Lomnica. Mimo pastorácie bol 13 rokov.
Historia domus Lechnica (výber):
Ján Grech pôsobil v našej farnosti dvakrát. Jeho prvé účinkovanie v našej farnosti trvalo od 15. augusta 1935 do 15. februára 1939. Prišiel mladý, 29 ročný – plný elánu a chuti šíriť Božie pravdy v našej malej zamagurskej dedinke – Lechnica. Nečakala ho tu iba náročná duchovná práca, ale aj veľké starosti s likvidáciou dlžôb, ktoré tu vtedy cirkevná škola mala. Bol nútený vypísať pre farníkov cirkevnú daň, ktorú predtým neplatili. Vďaka Bohu sa mu svojou šikovnosťou podarilo získať podporu a dlžoby vyrovnať.
Okrem snahy o pozdvihnutia duchovného života organizoval so školskými deťmi a učiteľmi besiedky, slávnosti pri príležitosti rôznych sviatkov, ale aj stromkové slávností, čím sa snažil vypestovať v deťoch lásku k prírode. Venoval im veľa času a deti mu jeho lásku opätovali. Za krátku dobu svojho pôsobenia nacvičil s mládežou dve divadelné hry Otčenáš a Mátoha, obidve od Jozefa Gregora Tajovského. Za posledné dva roky spravoval excurrendo aj farnosť Haligovce.
Druhé obdobie jeho účinkovania začalo 1. apríla 1968, ale do farnosti prišiel až 11. apríla na Zelený štvrtok. Veriaci sa potešili, že svojho bývalého kňaza opäť vidia, lebo aj do Lechnice sa v 50-tych rokoch dostala správa o jeho uväznení o jeho zaistení Štb po vykonštruovanom procese, o následnom odsúdení na doživotie, ale aj o skrátení dĺžky väzenia i jeho návrate do pracovného života robotníka. Farníci sledovali jeho osud a mysleli na neho aj v modlitbách.
Pri svojom druhom príchode do našej farnosti pustil sa s veľkou chuťou i s Božím požehnaním do opráv cirkevných budov. Hneď na začiatku zariadil zbúranie rozpadajúcej sa drevenej zvonice, ku kostolu nechal pristaviť vežu pre zvony – novú murovanú, v kostole bolo vymenené elektrické vedenie a zakúpené elektrické pece, aby bol kostol suchý a teplý. Bol zhotovený aj nový chór, opravené a vymaľované kostolné lavice, zabezpečil aj vymaľovanie kostola výjavmi z Písma a nakoniec ešte nechal opraviť aj farskú budovu. Dňa 14. mája 1972 s pocitom radosti a vďačnosti slávil s veriacimi udeľovanie sviatosti birmovania, ktorú vysluhoval Dr. Jozef Ligoš, ordinár Spišskej diecézy. V marci 1974 sa zdravotný stav pána farára Grecha natoľko zhoršil, že odišiel do nemocničného ošetrenia a už sa do farnosti nevrátil. Farníci nezabúdali a príležitostne ho u príbuzných vo Vyšných Ružbachoch navštevovali.
Aj pri jeho výročiach farníci spomínajú si na jeho odvážny, hrdinsky a svätý život a s obdivom pozerajú na jeho životný údel – údel kňaza, väzňa, ale predovšetkým človeka, ktorý aj po rokoch utrpenia vedel sa vžiť do situácie svojich farníkov, vedel ich počúvať, povzbudiť, keď bolo treba aj pochváliť, či pokarhať.
Pramene:
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848, zv. I., s. 214-215.
Schematismus Dioecesis Scepusiensis 1928-1971.
Historia domus farnosti Lechnica.
LETZ, Róbert: Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom, Bratislava, ÚPN 2007.
