František HADRI - Drevenický
Kňaz Spišskej diecézy, básnik katolíckej moderny, folklorista, prekladateľ, historik. Narodil sa 13. júna 1905 v Spišskom Podhradí pod Dreveníkom, podľa ktorého si vybral pseudonym Drevenický. Ordinovaný 29. júna 1931, kaplán v Spišskej Novej Vsi a farár v Hnilčíku. Zomrel 11. novembra 1961.
Vzdelanie:
1918 – 1922 I.-IV.: gymnázium Levoča, Spišská Nová Ves, Trnava
1922 – 1926 V.-VIII: Preparandia (Učiteľský ústav) Spišská Kapitula
1926 – 1931 Spišský diecézny seminár sv. Jána Nepomuckého Spišská Kapitula
29. jún 1931 vysvätený za kňaza biskupom Jánom Vojtaššákom
5. júl 1931 primície v Markušovciach
„Milujem Ťa, môj Bože. Ja ťa nekonečne milujem“. (Svätá Terezka, citát na primičnom obrázku )
Pôsobenie:
1. júl 1931 kaplán a katechéta na novom gymnáziu sestier Vykupiteliek Spišská Nová Ves. Okrem kňazskej služby myslel aj na kultúrny rozvoj mesta, čo sa mu aj darilo. Mesto počas jeho pôsobenia kultúrne rástlo a rozvíjalo sa. Tu ho navštevovali vzácne osobnosti z kultúrneho a umeleckého života. Na fare spolu s Mikulášom Šprincom, v júni 1939 privítali Paľa Ušáka Olivu, zaviedli ho do farskej záhrady, ktorá bola plná jabloňových kvetov. Tento trojlístok básnikov svoje stretnutie spečatil testamentom priateľstva. „Oblaky ako trojlístok a sen, oblaky smútok vliaty do hrozien“. Pod tieto Olivové slová, Šprinc napísal „Keď išiel Život s nami a Raj nám zastal na chvíľu“. Počas pastorácie zažil veľa pekných, ale aj bolestných chvíľ. 24. marca 1939 bol priamym svedkom bombardovania Spišskej Novej Vsi. Mal priateľský vzťah k ľuďom bez rozdielu veku a postavenia. Mal rád mladých, nezabúdal ani na starých, chorých a opustených. Bol verný v povinnostiach. Mládež, ktorá ho milovala sa s nim lúčila slovami:“ Veľa ste nám dali, boli ste štedrý, dávali ste kus seba, kus svojej čistej duše. Prečo nás opúšťate?“ Dvanásť rokov pôsobenia v Spišskej Novej Vsi zanechalo hlboké stopy.
1. august 1943 administrátor Hnilčík. V tejto roztratenej osade zasvätil svoj život opusteným baníkom. A šiel až do krajnosti, aby získal ich dôveru, rozhodol sa fárať do štôlní. Tvrdá práca a trpezlivosť priniesli svoje ovocie. Baníci ho prijali medzi seba, a aj keď to znie neuveriteľne, otvorili pred ním aj svoje tvrdé srdcia. Na polnočnej svätej omši v. r. 1943 na jeho podnet prekvapili celú farnosť. V baníckych rovnošatách a s karbidkami v rukách vytvorili pred oltárom polkruh, svetlo karbidiek ožiarilo celú svätyňu a zvýraznilo vianočnú atmosféru. Záležalo mu aj na ich kultúrnom povznesení, nacvičoval s učiteľmi divadelné hry, propagoval náboženskú a kultúrnu tlač, organizoval púte, šíril misijné myšlienky, starostlivo si pripravoval kázne a príhovory, vzorovo viedol farskú kroniku a nezabúdal ani na jubilea farníkov, medzi ktorých zasieval vzájomnú lásku a úctu. Dôvera v Boha mu pomáhala v jeho kňazskej službe a službe farníkom. Obetoval im všetok svoj um, vedomosti, schopnosti, celý svoj život. Ochotne chodil slúžiť aj do vzdialenejších farností, odkiaľ sa unavený vracal neskoro večer. Neodradilo ho to a svojou usilovnosťou napísal pozoruhodnú kroniku Cesta zabudnutým údolím, v ktorej odkryl bohatú minulosť Hnilčíka z odkazom, aby s jej múdrosti čerpali aj budúce generácie. Činorodý kňaz telom i dušou. Deti ho milovali pre jeho veselú povahu a básne , ktoré im venoval. V roku 1948 odmietol ponuku odísť do inej farnosti. Biskup Ján Vojtaššák prijal jeho rozhodnutie a ocenil jeho vernosť Hnilčíku a baníkom. Zároveň ho vymenoval za farára, nakoľko bol len dočasným správcom farnosti. Po nástupe socializmu sa mu život zmenil, stal sa nepohodlným. Jeho meno zmizlo z učebníc literatúry, encyklopédii a bol prenasledovaný, vyšetrovaný a krutosť Štátnej bezpečnosti pocítil na vlastnej koži.
11. novembra 1961 zomrel na fare v Hnilčíku, po 18 rokoch služby, v 56. roku života a v 30. roku kňazstva. Pochovaný je v rodisku – v Spišskom Podhradí.
Podľa literárneho vedca prof. Júliusa Pašteku sa na Drevenického, básnika katolíckej moderny, zabudlo a bolo by potrebné vydať niektorú jeho básnickú zbierku. Jeho spolužiak zo seminára Mons. Viktor Trstenský o ňom napísal: „Nemalo by sa zabudnúť na život a dielo Hadri- Drevenického a jeho bratov (Ján a Ľudovít). Verím, že aj o týchto hviezdach na slovenskom nebi, napíšu znalci ich životov, čím zhodnotia veľkosť ich mien a rodiny, z ktorej vyšli.“
Dielo:
Sprievodca životom a dielom kňaza baníkov (nedokončený rukopis).
Básnické zbierky: Večerné červánky (1937), Výkrik vo víchrici (1939), Rozhovory s minulosťou (1939), Spievajúce rany (1939) spolu s bratom, Naše kvety (rukopis), Madone (rukopis), Svetlo do tmy (rukopis), Stopami haviarov (rukopis), Básne o matke (rukopis).
Zbierky veršov pre deti: Zlaté dni (1941), Bohu chvála, blížnemu pomoc (1942), Slovenský rok (1943), Perličky našej mamičky (1946), Abeceda (rukopis).
Rozprávky: Čarovná píšťalka, Lúč 1993.
Román: Baníková matka a Baníkova žena (rukopis).
Historické povesti a rozprávky: Plačúce zvony, Pomsta, Zoška, Diabol chce rozrúcať kostol a ďalšie vyšli v časopisoch Priateľ dietok, Katolícke noviny a v zborníku Naše rozprávky. Rozprávky, povesti, balady a iné (rukopis). Duch spišských balád (rukopis). Z tohto zväzku pochádzajú povesti: Prečo opustili trpaslíci bane a Malý hutiar z Paločajky.
Divadelná hra: Cesta na prísahu v Hnilčíku.
Preklady z francúzštiny, nemčiny a maďarčiny: Životopis sv. Terézie z Lisieux a román Za hlasom Pánovým (Spolok sv. Vojtecha, 1943).
Historické dielo (nepublikované): Vývojový náčrt obce Hnilčík (1943 – 1949). Pozoruhodným historickým dielom je kronika: Cesta zabudnutým údolím písaná v rokoch 1949 – 1961. Malá kronika obce Bindt a Kronika obce Novoveská Huta. Vzácny je aj dokument o živote baníkov: Ročenka duchovného života hnilčíckej farnosti a obetavosti hnilčíckych farníkov v roku Pána 1949. Bol aj kronikár. Ostal po ňom rukopis: Dejiny protipožiarnych aktivít v obci Hnilčík.
Zbierky ľudových piesní, zvykov, prísloví, porekadiel a pranostík:
Spišské ľudové piesne, Hlas môjho ľudu, Tak spieva môj spišský ľud, Spiš v piesni, Spišské piesne, Zbierka ľudových piesní, Piesne a porekadlá z Hnilca.
K uvedeným zbierkam treba ešte pripočítať zbierku: Ľudové zvyky, príslovia a porekadlá. Sústredil v nej ľudové zvyky folklórneho roka od Ondreja, cez Viliju, Starý a Nový rok, Fašiangy, Veľkú noc až po Michala v dedinách dolného a stredného Spiša. V jeho pozostalosti sa nachádzajú ešte ďalšie rukopisné záznamy zozbieraného folklórneho materiálu.
Jeho básne vychádzali v rôznych novinách a časopisoch: Priateľ dietok, Slniečko, Kráľovná sv. ruženca, Svätá rodina, Katolícka jednota, Rozvoj, Tatranský orol, Slovenské pohľady, Sloboda, Spišské hlasy, Baník, Katolícke noviny. V novinách a časopisoch publikoval úvahy na rôzne témy. V rokoch 1941 – 1942 písal fejtóny do Slovenského rozhlasu.
Médiá:
F. Hadri – Drevenický – 60. výročie smrti a 90. výročie kňazskej vysviacky, RTVS – Dvojka. Archív: Orientácie 21.11.2021
František Hadri Drevenický – RTVS – Rádio Regina, 10. 02. 2022 (HROMJÁK, Ľuboslav)
Zostavil: Ľubomír Ogurčák
Pramene a literatúra:
Schematismus Scepusiensis pro Anno 1928 – 1948.
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848, zv. 1, s. 276-277.
HROMJÁK, Ľuboslav. Pohľady do histórie II: zborník z domácej vedeckej konferencie venovaný doc. Ivanovi Chalupeckému. [1. vyd.]. Studia theologica scepusiensia. Spišské Podhradie: Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, 2013. ISBN 9788089170425. Zborník z vedeckej konferencie venovaný doc. Ivanovi Chalupeckému. (Peter Jančura, Marián Jančura, Ľubomír Ogurčák)
Kolektív autorov: František Hadri – Drevenický významná osobnosť Spiša, ABC studio Spišská Nová Ves 2011.
