Gaspar HAGEL
GASPAR HAGEL (Casparus Hagelius) bol kňazom kňaz Ostrihomskej arcidiecézy, kanonikom Spišského prepošstva a v rokoch 1612 – 1633 farárom v Hniezdnom. (Hradszky, 1901)
Roky 1635/1636 je začiatok 150 ročnej správy farnosti Hniezdne krakovskými biskupmi.
27.7.1635 vizitoval farnosť Hniezdne Samuel Calina, arcidiakon Sandecki, teda vizitátor krakovského biskupa. Zápis z tejto vizitácie sa zachoval v archíve farnosti Hniezdne. Ide o najstaršiu zo štyroch vizitácií tejto farnosti, pravdepodobne ide o najstarší zápis z vykonanej vizitácie v regióne.
Čítame v nej: “Druhý oltár sa nachádza blízko pri hlavnom oltári. Tento bol zrejme zneuctený heretikmi, preto doň boli umiestnené nové portatílie. Dňa 9. októbra 1644 mešťan Gniazd Stanislav Matko spolu so svojimi synmi Matejom a Stanislavom vnikli do kostola, zvalili dva medené svietniky, podpálili sivú oltárnu plachtu a antipendium a oltár sťatia (mučeníckej smrti) sv. Jána Krstiteľa. Jeden kríž v hornej časti strieborný, v dolnej medený. Bol požehnaný krakovským pomocným biskupom Tomášom Oborským (Oborskj). Matrika zosobášených chýba, pretože ju heretici odniesli k svojmu kazateľovi, ktorý ich sobáši. Fara je starobylá, potrebuje opravu, ktorú zabezpečujú mešťania z vlastných prostriedkov. Škola nie je o nič menej starobylá, tiež nevyhnutne potrebuje opravu.”
Za textom sú viaceré podpisy, prvé dva z roku 1635: Samuel Kalina (Calina), sandecký arcidekan, 27. júla 1635, počas vizitácie vlastnou rukou podpísal. Ján Suchodolský, višnický (Wisznica) prepošt, vizitátor, 3. septembra 1635 videl, prečítal, vlastnou rukou podpísal.
Na synode Krakovského biskupstva v roku 1643 farnosti Stará Ľubovňa, Nová Ľubovňa, Chmeľnica, Gňazdá (Hniezdne), Forbasy, Vyšné Ružbachy a Nižné Ružbachy boli oficiálne včlenené do Krakovskej diecézy, z ktorých vznikol spišský dekanát Krakovskej diecézy.
Pramene a litertúra:
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne, archív. Inventarium Eccl. Parochialis in Oppido Gniazdy de novo Comparatum, 1635.
HRADSZKY, Josephus: Initia progressus ac praesens status capituli ad sanctum Martinum e. c. de Monte Scepusio… Szepesvaralja : 1901.
OLEKŠÁK, Peter: Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach. Publikácia vydaná pri príležitosti 200. výročia jeho konsekrácie (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270/1271). Hniezdne, 2019-2020.
