Štefan HÝROŠ
ŠTEFAN NIKOLAJ HÝROŠ / HIROŠ / HYROS
Pochádzal zo šľachtického rodu Hyroš (Hyross de Kisvicsap). Kňaz Spišského biskupstva narodený 18. 8. 1813 v Ružomberku, ordinovaný 22. 8. 1836, kaplán, farár, učiteľ histórie cirkvi a kanonického práva a špirituál kňazského seminára, publicista, zomrel 30. 12. 1889 v Sv. Michale.
Vzdelanie:
rozprával po slovensky, maďarsky a nemecky
gymnázium piaristické v Ružomberku, neskôr v Banskej Bystrici, v Gyöngyösi a v Ostrihome
1830 filozofia Jáger
1832 teológia v Pešti
ordinovaný 22. 8. 1836 spišským biskupom Jozefom Bélikom
Pôsobenie:
24. 11. 1836 kaplán Spišský Hrhov, neskôr Hniezdne, kde bol farárom František Haigenvelder
14. 11. 1837 administrátor Hniezdne
22. 2. 1838 kaplán Hniezdne
9. 3. 1838 kaplán Hybe
1839 farár Trnovec
1845 – 1851 profesor histórie cirkvi a kanonického práva a špirituál
1851 farár Hybe
1854 farár Svätý Michal
30. 12. 1889 zomrel v Sv. Michale
Publikačná a kultúrna činnosť:
Do spišského seminára prišiel už ako národne uvedomelý Slovák. Veľký vplyv na jeho patriotizmus mal Ján Kollár, s ktorým sa zoznámil počas seminárskych štúdií v Pešti. V rokoch 1839 – 1869 je známe, že podporoval slovenskú tlač objednávaním takmer všetkých dobových slovenských novín a časopisov: Cyrill a Method, Priateľ školy a literatúry, Obzor, Sokol, Hlas cirkevný, Černokňažník, Pešťbudínske vedomosti a Slovenské vedomosti.
Zapájal sa do bernolákovského hnutia. V tomto období vydal v roku 1852 báseň, ktorú zložil v bernolákovej slovenčine a ktorou pozdravil cisára Františka Jozefa, keď prechádzal popod Tatry.
V roku 1855 uverejnil kázeň Kdé je Prawda?, ktorú predniesol pri posviacke nového chrámu v Palúdzke, ktorý dal postaviť a aj posvätil palúdzsky rodák, nitriansky biskup Imrich Paluďai [Palugyay].
V roku 1859 začal uverejňovať básne, aforizmy s náboženskou tematikou a taktiež homílie v slovenskom národnom časopise Cyrill a Method.
Bol mimoriadne aktívny na národnom zhromaždení v dňoch 6. – 7. júla 1861 v Turčianskom sv. Martine, z ktorého vzišlo Memorandum slovenského národa. Bol členom slovenskej delegácie, ktorá predniesla Memorandum uhorskému snemu a bol členom aj delegácie pod vedením banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa, ktorá 12. decembra 1861 predniesla Memorandum cisárovi Františkovi Jozefovi do Viedne.
Popri Daxnerovi a Franciscim podporoval vznik tzv. Slovenského Okolia, t. j. politickej autonómie Slovenska, ktorý bol súčasťou jeho programu vo voľbách. Do memorandových požiadaviek navrhol ukotviť právo Slovákov na literárne a kultúrne spoločnosti.
Na jeho osobný návrh došlo k rozhodnutiu založiť Maticu slovenskú a po jej vzniku stal sa členom výboru, členom etnografickohistorického odboru a bol prispievateľom článkov s historickou tematikou do Letopisu Matice slovenskej.
Bol spoluzakladateľom prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, ako aj Spolku sv. Vojtecha. Aktívne sa zapojil aj do organizácie milenárnych osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska v roku 1863. Napokon sa stiahol z politického života a venoval sa výlučne vedeckej práci v oblasti slovenskej histórie.
Svoje príspevky uverejňoval predovšetkým v Letopise Matice slovenskej a zaradil sa do série významných matičných historikov, ktorí tvorili špičku slovenskej historiografie 19. storočia, ako Ferko Víťazoslav Sasinek, Jonáš Záborský a iní.
Takto vyšli v tomto časopise jeho hlavné historické publikácie: Zámok Lykava a jeho páni poťahom na dŕžavie; Kežmark, jeho páni a okolie. V rukopise ostalo jeho dielo z oblasti kunsthistórie Opis starobylých chrámov a malieb v Liptove. Práca bola v tom čase jedinečná svojho druhu a mala vyjsť v Matici slovenskej, ktorú však o dva roky neskôr zrušili a dielo ostalo v rukopisnej podobe, podobne ako monografia o Likave. Navštevoval zrúcaniny kostolov a hradov, zbieral staré listiny.
Popri historickej práci naďalej publikoval svoje kázne v časopise Kazateľna.
Pramene a literatúra:
Schematismus Cleri Dioecesis Scepusiensis pro Anno 1831 – 1882.
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848, zv. 1, s. 28-29.
MEŠŤANČÍK, Ján: Slovenský národovec a historik Štefan N. Hýroš, Kultúra, 10, 1938, č. 2, s. 40-41.
HYROŠ z Výčapkov. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter: Lexikón erbov šľachty na Slovensku II : Liptovská stolica, s. 44 – 45.
