Skip to main content

Štefan HÝROŠ

ŠTEFAN NIKOLAJ HÝROŠ / HIROŠ / HYROS
Pochádzal zo šľachtického rodu Hyroš (Hyross de Kisvicsap). Kňaz Spišského biskupstva narodený
18. 8. 1813 v Ružomberku, ordinovaný 22. 8. 1836, kaplán, farár, učiteľ histórie cirkvi a kanonického práva a špirituál kňazského seminára, publicista, zomrel 30. 12. 1889 v Sv. Michale.

Vzdelanie:
rozprával po slovensky, maďarsky a nemecky
gymnázium  piaristické v  Ružomberku, neskôr v  Banskej Bystrici, v Gyöngyösi a v Ostrihome
1830 filozofia Jáger

1832 teológia v  Pešti
ordinovaný 22. 8. 1836 spišským biskupom Jozefom Bélikom

Pôsobenie:
24. 11. 1836 kaplán Spišský Hrhov, neskôr Hniezdne, kde bol farárom František Haigenvelder
14. 11. 1837 administrátor Hniezdne
22. 2. 1838 kaplán Hniezdne
9. 3. 1838 kaplán Hybe
1839 farár Trnovec
1845 1851 profesor histórie cirkvi a kanonického práva a špirituál
1851 farár Hybe
1854 farár Svätý Michal
30. 12. 1889 zomrel v Sv. Michale

Publikačná a kultúrna činnosť:
Do  spišského seminára prišiel už ako národne uvedomelý Slovák. Veľký vplyv na jeho patriotizmus mal Ján Kollár, s ktorým sa zoznámil počas seminárskych štúdií v  Pešti. V  rokoch 1839 – 1869 je známe, že podporoval slovenskú tlač objednávaním takmer všetkých dobových slovenských novín a  časopisov: Cyrill a  Method, Priateľ školy a  literatúry, Obzor, Sokol, Hlas cirkevný, Černokňažník, Pešťbudínske vedomosti a  Slovenské vedomosti. 

Zapájal sa do bernolákovského hnutia. V  tomto období vydal v  roku 1852 báseň, ktorú zložil v bernolákovej slovenčine a ktorou pozdravil cisára Františka Jozefa, keď prechádzal popod Tatry. 

V  roku 1855 uverejnil kázeň Kdé je Prawda?, ktorú predniesol pri  posviacke nového chrámu v  Palúdzke, ktorý dal postaviť a  aj posvätil palúdzsky rodák, nitriansky biskup Imrich Paluďai [Palugyay]. 

V roku 1859 začal uverejňovať básne, aforizmy s náboženskou tematikou a taktiež homílie v slovenskom národnom časopise Cyrill a  Method. 

Bol mimoriadne aktívny na  národnom zhromaždení v  dňoch 6. – 7. júla 1861 v  Turčianskom sv. Martine, z  ktorého vzišlo Memorandum slovenského národa. Bol členom slovenskej delegácie, ktorá predniesla Memorandum uhorskému snemu a  bol členom aj  delegácie pod  vedením banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa, ktorá 12. decembra 1861 predniesla Memorandum cisárovi Františkovi Jozefovi do  Viedne. 

Popri Daxnerovi a Franciscim podporoval vznik tzv. Slovenského Okolia, t. j. politickej autonómie Slovenska, ktorý bol súčasťou jeho programu vo  voľbách. Do  memorandových požiadaviek navrhol ukotviť právo Slovákov na literárne a  kultúrne spoločnosti. 

Na  jeho osobný návrh došlo k  rozhodnutiu založiť Maticu slovenskú a  po jej vzniku stal sa členom výboru, členom etnografickohistorického odboru a  bol prispievateľom článkov s  historickou tematikou do  Letopisu Matice slovenskej. 

Bol spoluzakladateľom prvého slovenského katolíckeho gymnázia v  Kláštore pod  Znievom, ako aj  Spolku sv. Vojtecha. Aktívne sa zapojil aj do organizácie milenárnych osláv príchodu sv. Cyrila a  Metoda na  územie Slovenska v  roku 1863. Napokon sa stiahol z politického života a venoval sa výlučne vedeckej práci v  oblasti slovenskej histórie. 

Svoje príspevky uverejňoval predovšetkým v  Letopise Matice slovenskej a zaradil sa do série významných matičných historikov, ktorí tvorili špičku slovenskej historiografie 19. storočia, ako Ferko Víťazoslav Sasinek, Jonáš Záborský a iní. 

Takto vyšli v tomto časopise jeho hlavné historické publikácie: Zámok Lykava a jeho páni poťahom na dŕžavie; Kežmark, jeho páni a okolie. V rukopise ostalo jeho dielo z oblasti kunsthistórie Opis starobylých chrámov a malieb v Liptove. Práca bola v  tom čase jedinečná svojho druhu a  mala vyjsť v Matici slovenskej, ktorú však o dva roky neskôr zrušili a dielo ostalo v rukopisnej podobe, podobne ako monografia o  Likave. Navštevoval zrúcaniny kostolov a  hradov, zbieral staré listiny. 

Popri historickej práci naďalej publikoval svoje kázne v  časopise Kazateľna.

Pramene a literatúra:
Schematismus Cleri Dioecesis Scepusiensis pro Anno 1831 – 1882.
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848, zv. 1, s. 28-29.
MEŠŤANČÍK, Ján: Slovenský národovec a historik Štefan N. Hýroš, Kultúra, 10, 1938, č. 2, s. 40-41.
HYROŠ z Výčapkov. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter: Lexikón erbov šľachty na Slovensku II : Liptovská stolica, s. 44 – 45.