Kapitulný vikár
Kapitulný vikár je termín, ktorý poznal starý Kódex kanonického práva z roku 1917. Podľa v súčasnosti platného kódexu z roku 1983 je jeho ekvivalentom administrátor diecézy.
Kapitulný vikár bol klerik zvolený katedrálnou kapitulou za administrátora diecézy v situácii, keď bol biskupský stolec vakantný (sede vacante) alebo hatený (sede impedita).
Biskupský stolec sa stáva vakantným smrťou biskupa, jeho rezignáciou, ktorá bola prijatá pápežom, preložením alebo pozbavením úradu (kán. 430 §1).
Stavu sede vacante je podobný stav sede impedita – hatený stolec. Táto situácia nastáva v prípade, ak je násilne prerušený styk medzi biskupom a diecézanmi, ktorý nie je možné udržiavať ani len písomne. Táto situácia môže nastať zajatím, resp. vypovedaním biskupa alebo inou jeho neschopnosťou (napr. upadnutie do cenzúry, kán 429 §1, §5).
Hoci je stav sede impedita vo všeobecnosti zriedkavejší ako sede vacante, v prípade Spišskej diecézy v 20. storočí sa vyskytoval práve tento stav.
Jednou z najhlavnejších úloh katedrálnej kapituly vo všeobecnosti bolo riadenie diecézy počas stavu sede vacante a súčasne voľba kapitulného vikára.
Kapitulný vikár nebol vikárom kapituly, ako by sa z názvu mohlo zdať, ale vikárom biskupa. Vikár je totiž vikárom toho, koho zastupuje a koho jurisdikciu používa. Kapitulný vikár vykonával, až na isté výnimky, jurisdikciu vlastnú biskupovi (ordinaria potestate iurisdictionis episcopali) a nie jurisdikciu vlastnú kapitule, teda bol zástupcom biskupa a nie kapituly.
Táto jurisdikcia spočívala najskôr na kapitule, neskôr prechádzala na toho, kto prijal úrad kapitulného vikára. Kapitulný vikár bol teda, čo sa týka jurisdikcie, nástupcom kapituly, nie jej vikárom. Označenie „kapitulný“ vikár niesol pomenovanie toho, od koho táto osoba jurisdikciu dostala a nie od toho v koho mene konala.
Takto to definoval aj kán. 435 §1: „Riadna biskupova jurisdikcia (ordinaria Episcopi iurisdictio), v duchovných a časných veciach, s výnimkou tých, ktoré právo výslovne zakazuje, prechádza na kapitulu, potom na ustanoveného kapitulného vikára.“ Kapitula si nesmela ponechať žiadnu časť jurisdikcie, ani nesmela určiť lehotu pre vykonávanie úradu kapitulného vikára, ani žiadne iné obmedzenia (kán. 437).
Literatúra:
STOLÁRIK, Lukáš: Kanonici Spišskej katedrálnej kapituly v 20. storočí, diplomová práca, Katolícka univerzita v Ružomberku 2015.
