Jozef KROCKIEWICZ
Narodil sa 4. októbra 1733 v Ľubovni, vysvätený ako kňaz Krakovskej diecézy, neskôr Tarnovskej diecézy. Bol farárom v uhorskom mestečku Hniezdne a v poľskom pútnickom mieste Kobylanka, kde zomrel 31. decembra 1794.
Študoval v kolégiu piaristov v Podolínci a v Sandomierzi, v Stradomskom kňazskom seminári, z ktorého z vlastnej vôle prešiel do Hradného seminára v Krakove.
Subdiakonát prijal 21. decembra 1757, diakonát 6. januára 1758, presbyterát 18. februára 1758 v krakovskej katedrále z rúk krakovského pomocného biskupa Franciszka Podkańského.
Jeho prvým kaplánskym miestom bol Obrazów v dekanáte Koprzywnica, v Poľsku (AKMKr, LOrd. 10, s. 25v, 26, 26v), pravdepodobne odtiaľ prišiel 21. decembra 1761 za farára do Hniezdneho.
Podľa Descriptio Ecclesiarum Parochialium z roku 1776, farár mal 43 rokov, vo farnosti bolo 54 krstov, 12 sobášov, 60 pohrebov a 1092 veľkonočných kajúcnikov (AKMKr, DE. s. 29).
Jeho kaplánom bol kňaz Krakovskej diecézy Michael Andreae Papp, resp. Pap (1764 – ), vysvätený za kňaza 21. apríla 1764, teda do Gniazd prišiel ako novokňaz 2.6.1764. (AKMKr, LOrd. 10, s. 60, 61, 62v).
Cirkevné matriky farnosti Hniezdne z rokov 1766 – 1767, vedené farárom Krockiewiczom a opatrené pečaťou s podobizňou patróna farnosti sv. Bartolomeja sa nachádzajú v Štátnom archíve v Krakove (Archiwum Państwowe, Kraków), uložené na pracovisku vo Waveli medzi sandeckými mestskými knihami (Castriensia Sandecensia) a označené sú signatúrou CS 433, s. 205 – 207. V spoločnom fascikli označenom signatúrou CS 434 sa na s. 1587 – 1661 nachádzajú matriky pokrstených zo Spiša, ktorý je tu chápaný ako jeden administratívny celok, týkajúce sa rokov 1764 – 1765 a lokalít Podolínec, Ružbachy, Lacková, Gňazdá, Chmeľnica.
Po rozdelení Poľska v roku 1772 zálohované územie sa dostalo pod plnú správnu moc Uhorska. Sľub vernosti uhorskej kráľovnej a cisárovnej Márii Terézii zložili richtári Starej Ľubovne, Podolínca a Gňázd 10. novembra 1772 v Ľubovni do rúk spišského župana Jána Csákyho. Odvtedy boli Gňazdá pod plnou správou uhorskej koruny. Gňazdá, Podolínec a Stará Ľubovňa boli rozhodnutím Márie Terézie zo 4. novembra 1774 pripojené k Provincii XIII spišských miest, čím sa konštituovala Provincia XVI spišských miest, v ktorej zotrvali do roku 1876 (Krempaská – Števík, 2017).
Keď v roku 1776 oficiálne vzniklo Spišské biskupstvo, tieto farnosti doň neboli začlenené, pretože oficiálne patrili do Krakovskej diecézy. Došlo k veľmi zaujímavej situácií, keď z hľadiska svetskej administratívy podliehali tieto mestá Uhorsku, ale cirkevne Poľsku. Celý tento problém sa naťahoval ešte niekoľko rokov (Žarnovský, 2017).
Dokonca, v roku 1786 boli farnosti Spišského dekanátu začlenené do cisárom Jozefom II. zriadenej Tarnovskej diecézy. To však trvalo iba veľmi krátko.
V marci 1786 kapitulný vikár Spišského biskupstva Jozef Vitalis predniesol spor vo Viedni. Po súhlase cisára Jozefa II. bola požiadavka na scelenie diecézy prednesená v apríli v Ríme. Otázka bola vyriešená 3. januára 1787, keď boli tieto farnosti oficiálne začlenené do Spišskej diecézy a stali sa definitívne súčasťou uhorskej cirkevnej administratívy. Dekrét tarnovského biskupa o odovzdaní farností Spišskej diecéze bol vydaný 17. marca 1787 (Hradszky, 1901).
Josephus Laurentii Krockiewicz sa vzdal úradu farára v Hniezdnom 13. decembra 1786, resp. 24. januára 1787, odišiel za farára do pútnického miesta Kobylanky v Poľsku a nechal sa inkorporovať do Tarnovskej diecézy. Jeho odchodom sa skončilo spravovanie farnosti Hniezdne kňazmi poľského Krakovského biskupstva.
Zomrel v Kobylanke ako tamojší farár po ôsmich dňoch ťažkej choroby 31. decembra 1794. Vo svojom testamente, ktorý napísal dva dni pred smrťou, spomína aj svojich dlžníkov z Hniezdneho a súčasne poručil kostolu v Hniezdnom 4000 poľských zlotých.
Pramene a literatúra:
Archív Metropolitnej kúrie v Krakove. Fondy: Descriptio Ecclesiarum Parochialium et Beneficiorum in Diocesi Cracoviensi anno 1776. Visitatio Canonica Parochialis Oppidi Gnezda, Episcopus Cracoviensis Konstanty Felicjan Szaniawski, 1728 (AKMKr, AVCap 60).
HRADSZKY, Josephus: Initia progressus ac praesens status capituli ad sanctum Martinum e. c. de Monte Scepusio… Szepesvaralja : 1901.
KREMPASKÁ, Zuzana – ŠTEVÍK, Miroslav: Galéria predstaviteľov Provincie XVI spišských miest. In Pamiatky a múzeá, 2/2017.
ŽARNOVSKÝ, Peter: Znovuzačlenenie miest do Spišskej diecézy. Web Hradu Ľubovňa (16. 2. 2017). http://www.hradlubovna.sk/sk/znovuzaclenenie-miest-do-spisskej-diecezy/
OLEKŠÁK, Peter: Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach. Publikácia vydaná pri príležitosti 200. výročia jeho konsekrácie (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270/1271). Hniezdne, 2019-2020.
