Gregor Ján ŁOJECKI
GREGOR JÁN ŁOJECKI, kňaz Krakovského biskupstva, narodil sa v roku 1677 v Podolínci, farárom v Hniezdnom bol päťdesiat rokov, kde aj zomrel 23. septembra 1761.
Bol veľkou osobnosťou farnosti Hniezdne, obnoviteľom katolicizmu v duchovnom i hmotnom zmysle, ktorý, o. i., spísal inventár farnosti so svojím komentárom, akúsi Historiu domus.
Kňazský seminár absolvoval v Krakove, ordinovaný za kňaza Krakovskej diecézy bol v roku 1707.
Ako novokňaz sa 27. marca 1707 stal kaplánom v Hniezdnom. 24. júna 1707 vypukli v Hniezdnom nepokoje, a preto ušiel do Poľska.
21. januára 1711 bol vymenovaný za farára v Hniezdnom. Keď sa do farnosti Hniezdne vrátil ako farár, našiel farský Kostol sv. Bartolomeja v ruinách, po požiari „pre zlobu moskovitov” (Łojecki, 1724).
21. mája 1711 bol inštalovaný za farára v Hniezdnom, kde pracoval nasledujúcich päťdesiat rokov (1711 – 1761).
Jeho kaplánom bol Bartholomaeus Georgii Hirt, kňaz krakovského biskupstva, ktorý prijal kňazskú vysviacku 22. novembra 1711 a do farnosti Hniezdne prišiel ako novokňaz (AKMKr, LOrd. 6, s. 371). Z tohto obdobia pochádza baroková monštrancia farnosti, z pozláteného striebra, výška 88,5 cm, na obrube je nápis: „A17.23 D. DONATO SZAKMARI FECIT” (r. 1723 urobil pán Donato Szakmari).
Za zmienku stojí aj rodák z Hniezdneho František Koczanowicz. Pochádzal z poľskej meštianskej rodiny, bývajúcej v Hniezdnom. V roku 1716 bol vysvätený za kňaza a v tom istom roku pôsobil ako kňaz v Novej Ľubovni (Trajdos, 1998).
Krakovská diecéza zaevidovala Opidium Gnezda do archidiakonátu Sandencensis, dekanátu Scepusiensis, „palatinatus” – Cracoviensis (AKMKr Tab.Zał, s. 56.).
V roku 1728 bola z krakovského biskupstva vykonaná vo farnosti Hniezdne vizitácia, krakovským biskupom bol vtedy Konstanty Felicjan Szaniawski (1720 – 1732). Zachoval sa zápis z vizitácie s názvom Visitatio interna et esterna Officialatus Sandecensi per me Josephum de Zakliczyn Jordan Canonicum Cathedrae Cracoviensis, Archidiaconum Sandecensem (…), A. 1728.
Vizitáciu teda vykonal arcidiakon Sądecki a kanonik krakowskej katedrály Józef Jordan zo Zakliczyna. Dozvedáme sa z nej o živote farnosti, ako aj o aktívnej činnosti vtedajšieho farára:
„Farnosť navštívil vizitátor 24. januára 1728. (…) Farár sa stará o duše v Gňazdách (Hniezdnom), v dedinke Forbasy, spolu o vyše 500 duší. Vo Forbasoch pričinením farára postavili murovanú kaplnku, ktorá ešte nie je dostavaná, preto nemá oltár. Farár a jeho zabezpečenie: pastierom tejto farnosti je dôstojný pán Gregor Ján Krstiteľ Łojecki, spišský dekan, na kňaza vysvätený Michalom Šembekom (Michał Szembek, pomocný krakovský biskup) v roku 1707, do farnosti Gňazdá ho ustanovil krakovský biskup (Kazimierz Łubieński) 12. mája 1711.
Farárovo benefícium tvoria pozemky: 1) smerom na Ľubovňu pri kráľovskej (hlavnej) ceste, ktoré sa dajú obsiať 60 gbelami obilia, a lúka na Pfarrer Winckl (Farárov/Farársky/Farský kút). 2) Pole, ktoré sa dá obsiať 16 gbelami obilia. 3) Pole a záhrada za mostom, ale podmáčané spodnou vodou. 4) Záhrada pri kráľovskej ceste na Forbasy. 5) Zo všetkých rolí v Gňazdách mu mešťania neodovzdávajú desiatky, ale dvadsiatok. 6) Podobne aj z Forbás. 7) Z mlyna dostáva pol gbelu pšenice. 8) Má slobodné právo lovu, rybárčenia a pastvy. 9) Má právo na katedratikum podľa písomného svedectva niekdajšieho archidiakona Vladislava Opackého (Opacki), ktorý farnosť vizitoval 23. novembra 1665 a toto zaznamenal. (Katedratikum bol poplatok, ktorý každoročne platili farári svojim predstaveným za právo vyberať desiatok vo svojich farnostiach. V Gňazdách ten poplatok za farára platili mešťania.)
Kantor v kostole je súčasne miestny učiteľ, podľa starobylého zvyku ročne dostáva na sviatok sv. Gregora 45 gbelov úrody zo všetkých záhrad, 22 a 1/2 gbelu ovsa, patrí mu záhrada nazývaná Školská záhrada (Hortus scholae). Z Forbás dostáva 15 gbelov obilia, z mesta dostáva v hotovosti 30 toliarov.
Organista dostáva ročne z mesta 50 spišských zlatých a osem gbelov z úrody.
Farská budova stojí vedľa kostola, je murovaná, má klenbovaný podjazd, ktorý sa dá uzavrieť z obidvoch strán, súčasný farár ho opravil. Stoja tu aj iné hospodárske objekty, o ktoré sa starajú mešťania, tiež sa starajú o faru a školu.
Rozhodnutia vizitátora pre miestnu farnosť: Čnosť vnáša medzi ľudí svetlo. Farár bol pochválený za to, že po požiari sa ujal výstavby zhoreného kostola, tiež staval kaplnku vo Forbasoch a v Podolínci ku cti blaženej Kunekundy. Farár je horlivý kazateľ. Tento rok má dokončiť rozostavanú kaplnku vo Forbasoch. Ako dekan sa má starať o agendu dekanátu, odpisy písomností od farárov má posielať archidiakonovi. Príjmy farára treba zväčšiť, aby mohol vo väčšej miere pomáhať chudobným. Mešťania z väčšej časti majú luteránske zvyky, treba horlivo kázať, pretože prichádzajú na omše do kostola, aby sa primkli ku katolíckej viere. Forbasský kostol stojí ďalej od miestnych domčekov, nehrozí mu požiar, ale treba dodržať stavebný odstup od dediny, aby sa raz nestalo, že preskočí oheň. V budove fary v Gňazdách v deň, mesiac a rok, ako je uvedené vyššie” (AKMKr, AVCap. 60).
Starosta Teodor Lubomirsky chcel, aby Kostol sv. Bartolomeja bol po oprave konsekrovaný, ale krakovský biskupský stolec bol vakantný, a tak generálny vikár Michal Wodzicki, katedrálny kanonik a kustód, vydal miestnemu farárovi povolenie, že môže pozvať konsekrovať kostol iného biskupa. Pozvaný bol Ignatius Franciscus Ladislaus Mednyánszky, titulárny biskup z Leuce, nar. 2. 8. 1678 v Presburgu, menovaný za biskupa 3. 9. 1731, zomrel 6. 12. 1773.
Kostol bol teda konsekrovaný 13. októbra 1732, bola o tom vydaná listina, ktorá opisuje interiér vtedajšieho (druhého) kostola: „Ja, Ladislav František Medňanský, z milosti Božej a Svätej stolice biskup lencenzis, som konsekroval v meste Gňazdá, kapitanáte Spišskom, diecézy Krakovskej, Kostol sv. Bartolomeja, apoštola a mučeníka, s dovolením a licenciou, keďže krakovské biskupstvo je vakantné, osvieteného pána Michala Wodzického, nateraz administrátora krakovskej katedry a tamojšieho kanonika v úrade generálneho vikára, a to s jeho dovolením a fakultou na písme, opatrenou veľkou pečaťou, podpísanou a odovzdanou farárovi Gregorovi Jánovi Łojeckému, spišskému dekanovi v Krakovskej diecéze, farárovi v Gňazdách a Forbasoch, ktorý ma na základe toho požiadal o konsekráciu. Tento kostol, postavený podľa predpisov Cirkvi, má 8 oltárov: prvý, hlavný, sv. Bartolomeja, do ktorého som vložil relikvie sv. Severína, Prospera a Amata, mučeníkov. Druhý oltár sa nachádza v rohu kostola, Všetkých svätých, aj do toho som vložil relikvie, spravuje ho cech obuvníkov. Tretí oltár je v evanjeliovom rohu, sv. Jána Krstiteľa a spravuje ho cech kováčov. Štvrtý oltár, Svätého kríža, uprostred kostola, oň sa stará Bratstvo dobrej smrti, ktoré schválil Konštantín Szaniawski, krakovský biskup, a nachádzajú sa tu autentické relikvie Svätého kríža, o čom som videl zápis v knihe Bratstva dobrej smrti. V piatky, počas roka, podľa buly, sa tu vyslobodzujú duše z očista. Táto relikvia je vystavená na čestnom mieste tohto oltára medzi dvoma svietnikmi, o ktoré sa stará toto bratstvo a dvaja z cechu kovotepcov – kováčov. Piaty oltár v rohu, pri oltári Svätého kríža, je oltár sv. Mikuláša, o ktorý sa stará cech krajčírov. Šiesty oltár na evanjeliovom rohu, blízko oltára Svätého kríža, je oltár Zvestovania Panny Márie, ktorého fundátorom je knieža a biskup Kazimir Lubinki, krakovský biskup a vodca náboženského bratstva, ktoré sa stretáva na mariánske sviatky. O založení tohto svedčí bula v knihe bratstva. O oltár sa stará Bratstvo Panny Márie a dvaja z cechu obuvníkov. Siedmy oltár v kaplnke, ide o oltár sv. Rocha, patróna pred morom, o tento oltár sa starajú dobrodinci. Ôsmy oltár, oproti sakráriu, je oltár sv. Antona Paduánskeho, starajú sa oň tí, čo o hlavný oltár. Všetky tieto oltáre som konsekroval, a preto prikazujem všetkým veriacim v Krista, aby dnešný deň každoročne si pripomínali deň tejto konsekrácie (Łojecki, 1734). Na nasledujúci deň, 14. októbra 1732, nasledovala konsekrácia zvonov, ktoré boli zasvätené takto: veľký – Všetkých svätých, druhý zvon sv. Bartolomeja, tretí bol protibúrkový zvon, zasvätený sv. Donátovi, štvrtý, malý zvon, bol mimo kostola a zasvätený bol sv. Jánovi Krstiteľovi, piaty, malý zvon, bol umieračik, zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. Okrem toho boli posvätené dva zvony pre Vyšné Ružbachy a pre Podolínec bol posvätený zvon sv. Gregora pre hodinovú vežu (Łojecki, 1734).
14.11. 1739 farnosť vizitoval Hieronym Wieloglowski, krakovský katedrálny kanonik. Zapísal: „Inventár farského kostola v meste Gnezda bol zostavený zo štyroch vizitácii za farára Łojeckého, miestneho správcu a forbašského farára a súčasne spišského dekana v Krakovskej diecéze z 29. 7. 1727,” píše sa v akejsi komentovanej historii domus farnosti. Vyberáme z nej niektoré pasáže. Text sa začal týmito slovami: „Laudetur Jesus Christus. Som riadnym správcom nevesty, Kostola sv. Bartolomeja. Na základe starších inventárov písaných od najstarších čias do 16. 12. 1737, keď na väčšiu slávu Božiu a Panny Márie Nepoškvrnene počatej a ku cti sv. Bartolomeja, patróna nášho kostola, a k úcte všetkých svätých som spísal tento zápis.
Plány na výstavbu Kostola sv. Doroty schválil Konštatnín Felician Szaniawski, krakovský biskup a ordinár tohto miesta, lebo pôvodná kaplnka sa už nachádzala v ruinách. O opravu sa postaral farár Łojecki. Tento kostol bol zasvätený sv. Dorote, panne. Jestvovala pečať, na ktorej bola zobrazená sv. Dorota. Na rohu kostola visí oltárny obraz Čenstochovskej Panny Márie, nad ním je zavesený škapuliar. Oproti sa nachádza oltár Kristovej slávy (Premenenia Pána). V kostole bola aj kazateľnica, aj malý požehnaný zvon v malej vežičke nad chórom, požehnal ho biskup Szaniawski, je zasvätený sv. Dorote. Je tu aj cintorín, požehnaný podľa rímskeho rituálu.
Na farskej roli mimo mesta za záhradou som postavil a 27. mája 1737 som požehnal Kaplnku sv. Sofie (Žofie) s jej obrazom. Na jednej strane je Panna Mária s Ježiškom, ktorú zo strany oslovuje sv. Katarína a z druhej strany je sv. Alžbeta, Jozef a Zachariáš.
Kaplnka sv. Antona, 11. 6. 1737 požehnaná farárom Łojeckim, s obrazom sv. Antona Paduánskeho. Z jednej strany je sv. František Serafínsky a z druhej sv. de Alcantara, patrón spovedníkov.
Nad Forbasmi sa v noci stávajú rôzne deviáciá, vykrikuje sa tam, preto som sa postaral o Kaplnku sv. Jána Nepomuckého, aby sa zabezpečila bezpečnosť na tomto mieste. Bol tam v strede obraz sv. Jána Nepomuckého, z jednej strany sv. František Xaverský (lebo to bol celoživotný pútnik) a z druhej strany sv. Donát (lebo je patrónom proti búrkam). Na tom mieste boli obilné polia, aby boli uchránené. Požehnal som ju v nedeľu 11. 8. 1737.
Všetky obrazy v obidvoch kostoloch podľa práva prináležalo mne požehnať, tak som ich požehnal. Donátorom kaplnky spojenej s Kostolom sv. Bartolomeja bol Dominus Martin Klein.
Oltáre v Kostole sv. Bartolomeja (ide o opis interiéru v druhom kostole, poznámka autora): Sv. Bartolomej, sv. Ján Krstiteľ (o výbavu sa postaral bývalý nebohý farár + odkázal peniaze na jeho údržbu), pani Agnes Rabin, čiže Tibulinová Aloisakuja, dali peniaze na pozlátenie oltára. Oltár všetkých svätých, staral sa oň cech braxatoristov (črievičkárov/obuvníkov), a tiež starý pán Florián Molitor, ktorý dal na jeho pozlátenie. Štvrtý oltár sv. Kríža bol postavený ako votum, keď sa pred morom zachránil pán Ján Steiner spolu so svojim otcom Matejom Steinerom, o pozlátenie sa postaral pán Andrej Kiczyk starší, tiež ako votum za záchranu pred morom. Piaty oltár Zvestovania Panny Márie nechal postaviť farár. Obraz na tomto oltári Nepoškvrneného počatia a Zvestovania ako votum daroval pán Ján Raab, cech krajčírov. Nad tým sa nachádzal obraz, daroval ho ako votum pán Ján Kiczik. A tiež tam bol obraz Panny Márie, v dolnej časti, ten daroval pán gubernátor Anton Koczanowicz. Tiež tam bola korunka, ľalia a anjelik, ktoré darovali dobrodinci. O pozlátenie obrazov sa postaral farár. Šiesty oltár sv. Mikuláša, postaral sa oň farár. V kaplnke: oltár sv. Rocha, o ktorého korunovanie sa postaral farár. Druhý oltár sv. Antona, zabezpečil Martin Klein starší, a tiež to, že sv. Anton má strieborné koruny a ľaliu. Rám je pozlátený, postarala sa oň kresťanská rodina a farár. Tretí oltár sv. Jána Nepomuckého, postaral sa oň farár, o obrázok nad ním veriaci. Obraz znázorňuje dvoch heretických vojakov, ktorí chcú prepichnúť Kristovu tvár, jeden z ďalších chce strhnúť túto tvár.
Obrazy: 1. Starobylý obraz Panny Márie, na múre pri schodoch na ambonu. Kedysi visel v izbe ružbašského farára Františka Luborzyckého, ale po požiari kostola v Gňazdách ho daroval do kostola. 2. Obraz sv. Floriána, ten bol darovaný farárovi Łojeckému, postaral sa, aby mal korunky, umiestnil ho tam, kde je dnes oltár sv. Mikuláša. 3. Obraz zázračných hostií z Poznane, ktorý bol darovaný farárovi Łojeckému, postaral sa, aby bol korunovaný. 4. Procesiový obraz. Obraz trpiaceho Krista z jednej strany a z druhej strany Bolestná matka, nesú ho dievčatá počas procesie. Zložili sa na jeho opravu dievčatá a farár. 5. Obdobný obraz, ale menší, ktorý tiež nesú dievčatá, z jednej strany Zvestovanie, z druhej strany sv. Bartolomej, 6. Obraz prostrednej veľkosti medzi tými dvoma predchádzajúcimi, nesený dievčatami, zabezpečený v roku 1739, z jednej strany patrón farára sv. Gregor a z druhej sv. Dorota, patrónka panien, dievčat. 7. Obraz Ukrižovaného Krista na kríži, daroval ho Ján Pictor z Kamionky pred svojou smrťou. 8. Obraz Najsvätejšej Trojice, kúpil František Fischer, chirurg. 9. Starobylý obraz Korunovania Panny Márie, daroval ho kostolu Valentín Urben z Podhradia. 10. Obraz s viacerými postavami: sv. Jozef, Panna Mária s Ježiškom, sv. Katarína. 11. Epitaf na stene, ktorý daroval Stanislav Matzko po smrti svojho otca Stanislava. 12. Obraz sv. Barbory, ktorý je na oltári sv. Rocha, kúpil farár Łojecki. 13. Sv. Andrej, apoštol, daroval kostolu pán Anton Koczanowicz, ktorý je teraz gubernátor. 14. Starobylý obraz Ježiša, Márie a Jozefa, ktorý daroval kostolu František Wygrzycki z Podolínca. 15. Obraz zviazaného Krista, ten bol súkromný obraz, teraz ho nosievame na procesii na sviatok Kristovho tela. 16. Obraz dvoch tvárí Ježiša, ktorý daroval Vavrinec Klein mladší a maliar Ján Mszanski. 17. Obraz sv. Mikuláša, kúpil Ján Matzko z odkazu Jozefa Fuckera, krajčíra. 18. Obraz Čenstochovskej Panny Márie, kúpil Tomáš Mousa, nachádza sa na oltári sv. Bartolomeja. 19. Obrazy na stene, daroval Stanislava Xiczik, sú na nich korunky: Panna Mária Korunovaná, Ján Krstiteľ, Ukrižovaný Kristus, Ján Nepomucký, bolestná Panna Mária, Panna Mária, ktorá sa zjavuje sv. Antonovi, 20. Dvojica obrazov Božej Matky a sv. Uršule, obidva sú korunované. 21. Obraz Panny Márie podľa vzoru Čenstochovskej maľovaný na skle, daroval ho František Fischer, chirurg. 22. Dvojica obrazov: bičovaný Ježiš a bolestná matka. 23. Sv. Ján Evanjelista na stene. Vedľa neho sv. Andrej, tiež na stene, a nad nimi Panna Mária, ktorá ukazuje na Ježiša. 24. Dvojica obrazov Ježiš a iná Mária. Daroval pán Kaufer. 25. Štvorica obrazov na oltári Panny Márie, sv. Pantaleon, sv. Ambróz, sv. Ján Nepomucký a ukrižovaný Ježiš, v strede je relikviár s relikviami sv. Kríža.”
Farár Łojecki tiež inicioval vznik dvoch bratstiev: Bratstva Zvestovania Panny Márie a Bratstva dobrej smrti.
Zápis v Acta Officialia Cracoviensis z 1. februára 1762 hovorí o udalosti 23. septembra 1761, keď farár Łojecki zomrel a následne bol na biskupstve v Krakove čítaný a potvrdený jeho závet: „Pred generálnym úradníkom krakovským, pred Františkom Bekierom, správcom v Podolínci vo veci Gregora Jána Lojeckiego, farára Gňazdá a Forbas, vo veci vykonania testamentu a riadnej poslednej vôle prostredníctvom testamentu 23. septembra 1761, ktorý bol napísaný vlastnou rukou. Ide o potvrdenie tejto listiny a vykonanie vecí s tým spojených. Prítomný bol aj Ján Mierzwinski, doktor filozofie, a kňaz Jozef Kroczkiewicz, farár kostola v Gňazdách a správca kostola vo Forbasoch.” Hovorí sa o záhrade, z ktorej rieka Poprad obmyla jej časť a zosnulý farár dostal od obyvateľom mesta 28 toliarov na obnovenie plotu záhrady, za ktorým viedla cesta k lesu. Toto neurobil a preto peniaze odkázal v záveti novému farárovi. Spomína sa prítomnosť Petra Bittnera. Následne generálny úradník Krakovskej diecézy prečítal celý testament farára Lojeckého: „Roku Pána 23. septembra 1761 v mene Najsv. Trojice Boha Otca všemohúceho a Syna a Ducha Svätého. Ja, Gregor Ján Krstiteľ Łojecki, farár v Gňazdách a vo Forbasoch, bývalý spišský dekan v Krakovskej diecéze, v dňoch môjho putovania, keď sa završuje 86. rok života, najmenší však medzi pracovníkmi vo vinici Pána farského kostola v Gňazdách a filiálneho kostola vo Forbasoch, kde som pôsobil 51 rokov, keď na mňa dolieha staroba a začína chýbať zdravie a moje srdce ešte slúži, keď sa začína napĺňať Boží príkaz, že treba odísť. Mňa, z Božského majestátu, ktorého vôli sa chcem podriadiť, kým príde ten čas, že ma zavolá z tohto života, aby som sa mu zodpovedal za duchovné dobrá, ako aj svetské, ktoré mi boli v tomto živote poskytnuté. No teraz, ešte zdravý duchom i telom, činím túto poslednú vôľu. Kľačím pri Božích nohách, pretože on má nado mnou duchovnú moc, a prosím o odobrenie a potvrdenie na prvom mieste toho, aby moju dušu stvorenú na Boží obraz a podobu čo najúctivejšie objalo Božie milosrdenstvo, pretože jemu ju po smrti porúčam. Nech ma uchráni od večnej smrti skrze najláskavejšie svoje milosrdenstvo. Telo odovzdávm zemi, aby sa obrátilo na prach, očakávajúc vzkriesenie na večný život. Hmotný majetok však, ktorý som dostal od Boha v tomto živote k dispozícii, ktorý som spravoval 50 rokov, ktorý som dostal pre seba na užívanie, tiež cirkevný farský dom (nech je zvelebené meno Pánovo), ako aj ostatné veci v tejto cirkevnej stavbe v Gňazdách a vo Forbasoch a faru, ako aj jej zariadenie a cirkevné vybavenie a všetko menej významné ostatné ustanovujem nasledovné. Záhrady, polia, lúky, ktoré sú teraz prenajaté obyvateľmi Gňazd, ale aj tie, ktoré sú prázdne, odkazujem, dávam a horlivo žiadam jedno od obyvateľov Gňazd, aby tieto pozemky po skončení nájmu prešli pre verných služobníkov, potom, čo sa zavŕši moja staroba, čo nastane samotnou smrťou, odkazujem a dávam „patri familias” otcovskej rodine (rodine) Petra Bittnera a jeho manželky Agnesy a žiadam, aby toto bolo mojimi rukami zaznamenané v dokumente, ktorý po mojej smrti bude vydaný spomenutej otcovskej rodine Petra a jeho manželky Agnesy. V Podolínci kamenný (murovaný) dom, polia, záhrady, lúky odkazujem pani Dorote Barwolskej a jej sestre pani Kataríne Gotczin. A toto všetko testamentárne odovzdávam a odkazujem im samým a ich dedičom. Rodičovský dom chcem so všetkým zariadením odkázať cirkvi (farnosti) v Podolínci, obetujem ho pre kaplnku blahoslavnej Kingy (Kunekundy). Dvoch volov, dva kone, dve kravy, jeden povoz s postrojom odkazujem Petrovi Bittnerovi a jeho zákonitej manželke Agnese. Ostatný majetok, ten, čo sa nachádza v sýpke, to čo bude dopestované, ako aj hydina a všetky hnuteľné veci dávam k dispozícii na pokrytie trov dôstojného pohrebu, ako aj na podporu vyslúžilých kňazov v krakovskom starobinci, ako almužnu pre chudobných, milodar na omše a zbožné diela za moju dušu a duše mojich rodičov a týmto všetkým nech disponuje podľa svedomia osvietený pán František Bekier, farár v Podolínci, ktorého si týmto volím ako vykonávateľa tejto mojej poslednej vôle. Na vierohodné potvrdenie tejto vôle vlastnou rukou podpisujem v roku Pána 1761 dňa 23. septembra v sídle farnosti Gňazdá, ja Gregor Ján Krstiteľ Łojecki, farár Gňazd a Forbas, vlastnou rukou, miesto pečate a mená: František Bekier, farár Podolínsky, spišský vicedekan, komendarius (správca), vykonávateľ vybraný spomedzi žijúcich, Viliam od sv. Andreja, piarista, aktuálne kaplán v Gňazdách.”
Pramene a litertúra:
Archív Metropolitnej kúrie v Krakove. Fondy: Descriptio Ecclesiarum Parochialium et Beneficiorum in Diocesi Cracoviensi anno 1776. Visitatio Canonica Parochialis Oppidi Gnezda, Episcopus Cracoviensis Konstanty Felicjan Szaniawski, 1728 (AKMKr, AVCap 60).
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne, archív. ŁOJECKI. G. J. B.: Inventarium Eccl. Parochialis Oppidi Gnezda 1724.
TRAJDOS, Tadeusz Mikołaj: Dekanat Spiski diecezji krakowskiej w świetle wizytacji 1728 roku. Kraków : Nasza Przeszłość, 1998.
OLEKŠÁK, Peter: Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach. Publikácia vydaná pri príležitosti 200. výročia jeho konsekrácie (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270/1271). Hniezdne, 2019-2020.
