Mons. Michal MAREK
Kňaz Spišskej diecézy, väzeň pre vieru, učiteľ kánonického práva, sudca diecézneho tribunálu, viceoficial, súdny vikár, monsignor. Narodený 27. augusta 1925 v Haligovciach, ordinovaný 26. júna 1949 v Spišskej Kapitule, zomrel 27. februára 1996 v Poprade.
Chceš plniť Božiu vôľu? – Zriekni sa úplne svojej.
(Michal Marek)
Vzdelanie:
1936 – 1941 gymnázium Kežmarok
1941 – 1944 malý seminár Levoča ukončený maturitou
1944 – 1949 teológia na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule
26. jún 1949 vysvätený na kňaza v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule
2. júl 1949 primície v rodných Haligovciach (deň titulu kostola Navštívenia Panny Márie)
Pôsobenie:
Historické záznamy dokazujú dlhoročný záujem Štátnej bezpečnosti o Michala Mareka. Záujem sa začal už v prvom roku kňazstva, potom v piatom roku jeho kňazskej služby. Nasledovala nespravodlivá väzba, odsúdenie, amnestia, práca mimo pastorácie, ale aj pokus získať Michala Mareka na sledovanie monsignora Viktora Trstenského.
12.7.1949 – 15.1.1951 kaplán Dolný Smokovec
Podľa správy KV ŠtB Košice 31. júla 1949 v Tatranskej Lomnici v rámci kázne prečítal pastierske listy o tzv. katolíckej akcii a komunistickej strane. Toto konanie bolo Okresným súdom v Poprade označené ako velezrada, za čo bol v roku 1950 podmienečne odsúdený na tri roky väzenia. (Ako súdy tento skutok kvalifikovali a zdôvodňovali, zaznamenáva rozsudok jezuitu Štefana Bugana).
16.1.1951 – 27.11.1951 kaplán Nižné Ružbachy
28.11.1951 – 8.3.1955 kaplán Spišská Nová Ves
10.2.1953 – 8.3.1955 súčasne dočasný administrátor farnosti Harichovce
Počas vyučovania v škole v Harichovciach bol 9.3.1955 zatknutý, 4.8.1955 nespravodlivo odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody a štyri roky straty občianskych práv, uväznený. Nepochopiteľne bol v auguste odsúdený za trestný čin, ktorý predtým v máji bol amnestovaný. Preto bol 12.9.1955 z väzenia prepustený. Po nežnej revolúcii bol 7.2.1991 Krajským súdom v Košiciach rehabilitovaný.
Vrátiť sa do pastorácie mu nebolo dovolené. 1.1.1956 sa zamestnal ako pracovník štatistického oddelenia v Krajskom výkupnom podniku – závod v Kežmarku, 1.4.1958 ako lesný robotník vo Vojenských lesoch v Kežmarku, 1.8.1958 ako robotník v Obchode s ovocím a zeleninou v Kežmarku.
12.10.1958 – 31.10.1960 kaplán Trstená
1.11.1960 – 30.9.1969 správca farnosti Trstená, kde jeho kaplánmi boli: František Zibrin (1961 – ), Michal Zajac (7/1964 – 4/1965), Andrej Porubec (7-9/1965), Pavol Janáč (7-10/1966), Štefan Kupčov (7/1968 – ), Pavel Majzel (4-6/1969), Jozef Mrovčák (7/1969 -?/1970).
Počas pôsobenia v Trstenej Štátna bezpečnosť Michala Mareka opakovane kontaktovala a napokon zaevidovala ako svojho tajného spolupracovníka (1962-1966). Ním podané informácie vyhodnotila ŠtB iba ako okrajové so záporným postojom k spolupráci z jeho strany a spoluprácu ukončila.
1.10.1969 – 31.10.1973 správca farnosti Slovenská Ves
1.11.1973 – 9.7.1989 správca farnosti Kežmarok, kde jeho kaplánmi boli: Mikuláš Kráľ (9/1974 – 10/1976), Peter Nebus (11/1976 – 9/1980), Stanislav Kánik (10/1980 – 9/1984), Ladislav Drengubiak (10/1984 – 11/1988), Jozef Dzurek (12/1988 – 1/1990).
Súčasne práca pre diecézny tribunál: najprv sudca (24.10.1985), viceoficial (15.1.1990), súdny vikár (1992).
Na záver jeho pôsobenia v Kežmarku sa eštebáci opäť ozvali (1987-1989), preverovali a zaevidovali ho ako nepriateľskú osobu. Na začiatku 90. rokov, na požiadavku biskupstva, Michal Marek poskytol hodnotenie svojich skúseností s komunistickým režimom.
10.7.1989 – 31.12.1994 správca farnosti Batizovce
1.10.1990 súčasne učiteľ kánonického práva v Kňazskom seminári v Spišskom Podhradí
1.1.1995 dôchodca v Poprade
27.2.1996 zomrel v nemocnici v Poprade
2.3.1996 pochovaný v Haligovciach.
Ocenenia:
9. 7. 1992 monsignor (Mons.) – kaplán jeho Svätosti
1995 čestné občianstvo mesta Kežmarok.
Myšlienky:
Ak sme logickí a múdri kresťania, musíme pokladať svoju smrť za najdôležitejšiu udalosť v našom živote. Nie je to paradox, či nezmyselné tvrdenie. Smrť je totiž udalosť, ktorá rozhodne o našej večnosti. O večnosti dokonale šťastnej alebo hroznej. Je to jedinečná skúsenosť. Netreba pokaziť túto udalosť, ale celým spôsobom svojho života sa na ňu starostlivo pripravovať. Nijaká improvizácia! Umenie dobre zomrieť predpokladá umenie dobre žiť. Všetko na seba nadväzuje. Je to ozajstné bláznovstvo prenechať takú vážnu udalosť na zhodu okolností, ktoré nebudú závisieť od nás. Hľaďme na smrť bez strachu ako kresťania, nie ako pohania. Kňazský pohreb – mŕtve telo kňaza, to je dokonalá obeta. Už nie obetujúci, ale obetovaný. To je dozretý dar. Aká je jeho cena? Nedávajme Bohu náhradné dary, ale seba. Všetko ostatné je menejcenné.
(Michal Marek)
Pramene a literatúra:
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848, zv. 2, s. 40-41.
Olekšák, P. – Mareková, M.: Michal Marek, život a dielo. Vydavateľstvo Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka Spišské Podhradie, 2001.
Listy:
Jozef Lenko o Michalovi Marekovi: Svätý a dobrý kňaz
Stanislav Kaník o Michalovi Marekovi: Kňaz, ktorý sa modlil breviár na kolenách
Videá:
Michal Marek sa prihovoril novokňazovi na primičnej sv. omši v Kežmarku 18. júna 1995.
Beseda o Michalovi Marekovi v KTV 19. apríla 2016.
Zvukové záznamy:
Kázeň Michala Mareka – 3. cezročná nedeľa – 24 .1.1982 v Kežmarku
Kázeň Michala Mareka – 4. cezročná nedeľa – 31.1.1982 v Kežmarku
Predposledná kázeň Michala Mareka v Kežmarku 8.7.1989 (sobota večer)
Rozlúčková sv. omša s Mons. Michalom Marekom v Kežmarku 9.7.1989 (nedeľa 10.00)
