Martin MARTINKO
Kňaz Spišskej diecézy sa narodil 4. novembra 1888 v Štiavniku, bol slovenskej národnosti. Vysvätený bol 25. júna 1912. Počas SNP 8. septembra 1944 bol partizánmi zastrelený.
„Časy boli nepokojné ani pochovať nebolo možno, ľudia sa rozutekali z cmitera, lebo zbadali, že partizáni bežia z Michala do Teplej. Sám pán farár s kostolníkom ho museli zahriebsť.“
(Historia domus Liptovský Sv. Michal)
Vzdelanie:
gymnázium Levoča a Rožňava
teológia Spiš
ordinovaný 25.6.1912
rozprával po slovensky, maďarsky a nemecky
Pôsobenie:
30.6.1912 kaplán Horná Zubrica
7.2.1914 kaplán Hruštín
20.1.1915 kaplán Spišská Kapitula
24.4.1916 administrátor Liptovské Revúce (kedysi Tri Revúce)
12.8.1916 administrátor Slovenská Ves
6.11.1916 kaplán Ždiar
12.8.1917 administrátor Krempachy (dnes Poľsko)
15.11.1917 vojenský duchovný (poľný kurát)
28.1.1919 kaplán Ruskinovce
14.12.1921 kaplán Ružomberok
30.1.1925 kaplán Letanovce
16.2.1926 administrátor Lechnica
1.6.1931 administrátor Liptovský Sv. Michal
9.9.1931 farár Liptovský Sv. Michal
8.9.1944 zastrelený partizánmi v Liptovskom Sv. Michale, pochovaný v Liptovskej Teplej
Historia domus farnosti Liptovský Michal:
“Stalo sa to 8. septembra 1944. Počas prestrelky medzi Nemcami a partizánmi sa veriaci so svojim kňazom ukryli do farskej pivnice, kde sa modlili posvätný ruženec k Preblahoslavenej P. Márie o ochranu. Z pivnice fary partizáni farára Martina Martinka vyvliekli hore ku škole a tam postavili k múru pod stenu starej drevenej školy. 6-8 partizánov sa postavili na cestu s automatmi a dostali od veliteľa príkaz strieľať. Spočiatku váhali, nechceli, potom na vyhrážanie veliteľa strieľali do vp. farára Martina Martinku.
Bez vyšetrovania, bez súdu pozbavili ho života, potom mŕtveho ťahajúc za nohy vliekli od školy na pohorenisko domov a tam ho hodili. Nikto sa ho nesmel ujať, ani pochovať. Jedna veriaca z filiálky z Ivachnovej súc na voze z Michala ho len ukradomky vzala do voza a zaviezla do Ivachnovej a tam ho uložili do rakvy v kaplnke.
Farár zo susednej farnosti Liptovská Teplá Ján Húšťava potajomky odbavil obrady a preniesol s veriacimi do cmitera v Liptovskej Teplej. Tam ho pochovali (…) Časy boli nepokojné ani pochovať nebolo možno, ľudia sa rozutekali z cmitera, lebo zbadali, že partizáni bežia z Michala do Teplej. Sám pán farár s kostolníkom ho museli zahriebsť”.
Konklúzia:
Teda smrť civila (nie vojaka) zastrelením. Bez vyšetrovania, bez súdu. V mene partizánskej zvôle.
V Obecnej kronike Liptovského Michala, ktorú napísal komunista Zarevúcky, sa zachovala informácia o hrdinskom čine partizánov, aj o menách veliteľov exekútorov smrti kňaza Martina Martinka, boli to: “starší lajtnant Červenej armády – partizán Vasil Čobajev a politický komisár slovenských partizánov súdruh Rudo Sokol”.
Koľko bolo v dejinách ľudstva takýchto nelegitímnych “posúdení”, odsúdení, či nespravodlivých popráv?
Pramene:
Protocollum Status personalis Sacerdotum Dioecesis Scepusiensis Ab Anno 1848 , Tom. II., s. 28-29, Archív Spišskej diecézy.
Historia domus Liptovský Sv. Michal. Archív farnosti Liptovský Michal.
Obecná kronika Liptovský Michal
Tatranský Slovák 18. septembra 1944
Literatúra:
PETRANSKÝ, Ivan, A.: Štát a Katolícka cirkev na Slovensku 1945 – 1946 In LACKO, Martin (ed.): Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III. Povstanie roku 1944. Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava. Trnava 2004. Publikované online.
HUSÁK, Gustáv.: Boli partizáni, ktorí na Nemcov nevystrelili ani raz, ale domáce obyvateľstvo terorizovali In PREČAN, Vilém : V kradeném čase, výběr ze studií, článků a úvah z let 1973 – 1993, Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, Praha, 1994. Text jazykovo a štylisticky upravený do súčasnej slovenčiny a publikovaný online.
