Ladislav MOYŠ
Kňaz Spišskej diecézy, národovec, čechoslovakista, prvý riaditeľ Slovenského rozhlasu. Narodil sa 8.4.1867 v Liptovskom Michale, ordinovaný bol 1.1.1891, zomrel 16.3.1950 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
LADISLAV ANTON MOYŠ
Narodil sa v zemianskej rodine Antona Moyša de Eadem et in Ludrová (16.3.1840-23.6.1911), notára vo Veľkej Štiavnici (dnešnej Liptovskej Štiavnici) pri Ružomberku a Anny, rodenej Pružinskej de Eadem (24.10.1839-14.11.1914)
Ladislav vyrastal vo Veľkej Štiavnici, notárskom pôsobisku svojho otca.
Mal 4 súrodencov, 2 sestry a 2 bratov. Jeho mladší brat Anton Chryzostom Moyš (1869-1957) bol tiež katolícky kňaz, farár v Dúbravke (1905-1947) a je rovnako pochovaný na Cintoríne v Bratislave – Dúbravke, na hrobe svojich rodičov Antona a Anny.
Vzdelanie:
Základné vzdelanie Liptovský Michal, Ružomberok
gymnázium Levoča (I.-III.) a Vác, Maďarsko (IV.-VII.)
filozofia a teológia Kňazský seminár v Spišskej Kapitule
Pôsobenie:
1891 kaplán Kluknava neskôr kaplán Prosiek, ešte neskôr kaplán Spišské Bystré,
1892 admin Vydrník,
1894 admin Markušovce,
1895 admin Chrasť nad Hornádom, 1901 tam farár,
1905 admin Lúčky, za asistencie žandárov musel 27. októbra 1906 opustiť Lúčky. Pre rozširovanie proslovenskej literatúry a poburovanie bol súdne stíhaný. Samotný Moyš neskôr napísal: „Za najvyššiu a najjasnejšiu dobu môjho života považujem odboj lúčanov.“
1906 admin Vyšná Zubrica (dnes Poľsko),
1907 admin Haligovce, keď v roku 1910 Ľudová banka založila svoju prvú filiálku v Spišskej Starej Vsi, jej predsedom dozorného výboru sa stal Ladislav Moyš.
“Prelom júla a augusta 1914 sa svetu ohlásil dunením kanónov. Začala sa 1. svetová vojna. Udalosti jesene 1914-ho roku vzbudili nádeje u slovenských národovcov. Ruské vojská stáli v predhorí Karpát, v septembri po prvýkrát obľahli veľkú rakúsku pevnosť Przesmysl a po dočasnom odrazení sa vrátili na pôvodné pozície. Obľahli Przesmysl po druhýkrát a dostali sa do blízkosti Krakova. Na východnom Slovensku prenikli až na dnešné slovenské územie. V tejto situácii sa Dr. Vavro Šrobár a František Votruba rozhodli presondovať situáciu na východe pod zámienkou revízie filiálky Ľudovej banky v Spišskej Starej Vsi. Ako píše Votruba (Republikán, 30. 4. 1927), Šrobár vkladal veľké nádeje do Moyša („Od Ladka Moyša dozvieme sa všetko!“). Moyš ich prijal s nadšením a s nemenším nadšením vykreslil víziu zdanlivo blízkej budúcnosti. Votruba ho charakterizuje týmito slovami: „dobrý kňaz, ohnivý Slovák a rusofil jaderného zrna“. Moyš im ukazoval v atlase zakreslenú svoju predstavu o rozsahu budúceho československého štátu, priaznivo vykresľoval ich situáciu na východnom Slovensku, horúčkovité očakávanie ľudových vrstiev a prvé prejavy obáv vládnucich vrstiev, ich únik na juh, do bezpečnejších oblastí. Podľa Votrubu im Moyš na haligovskej fare i pri rozlúčke v Podolínci naliehavo kládol na srdce: „Bratia, len na jedno nezabudnite: Miškovec, veľké kupectvo a Jáger, vínorodý bohatý kraj, a to oboje musí Slovensko mať!“ (DZURIAK, Karol. Ladislav Moyš.)
1919 uvoľnený z pastoračnej služby a župan (vládny komisár) Užhorodskej stolice. Moyš o tejto dramatickej dobe napísal: „Tiež za slávnu dobu svojho života považujem 13 mesiacov môjho županovania, nie pre úrad, ale pre výkon i ťažké okolnosti. Málokterý vedúci činiteľ tej pohnutej doby (1918-1919) v našej vlasti stál tak nepripravene, na tak horúcej pôde, voči toľkým ťažkostiam – jako ja v Užhorode. Veď len tú jednu okolnosť pripomeniem, že za dobu 1/2 roku každý deň rachotili pušky a často i delá. A predsa z Božej milosti: bez ukrutností, bez atrocit, bez ťažších úrazov podarilo sa mi preplávať medzi Scilou a Charibdou. Taktu i chrabrej ochrany dal mi Boh.“ (Citované podľa pôvodiny, bez jazykovej úpravy, spomienka uložená v Liptovskom múzeu v Ružomberku).
V roku 1920 bol hlavným členom delegácie Klubu slovenských poslancov do USA. Odišiel s významným politickým poslaním – získať podporu amerických Slovákov pre československú ústavu z roku 1920. Išlo o protiopatrenie namierené voči autonomistickým tendenciám reprezentovaným Hlinkom a jeho Slovenskou ľudovou stranou. Moyš bol zástancom jednotnej republiky. V USA navštívil 12 štátov, v ktorých predniesol pred krajanmi 59 prednášok, najviac z nich v New Yorku. Celá akcia mu vyniesla zúrivú, až vulgárnu kampaň ľudovcov v tlači. Nazývali ho „županom užhorodským a Judášom Iškariodským“ (podľa citátu údajného krajana, publikovaného v Slováku). O ceste do USA viac napísal Štefan Kucík.
1921 admin Liptovský Michal. V roku 1921 sa Ladislav Moyš vrátil do kňazskej služby. Stal sa administrátorom farnosti v rodnom Michale. Počas jeho pôsobenia, došlo k zjednoteniu cirkevnej správy Liptovského Sv. Michala – ľupčianskej strany, podliehajúcej dovtedy cirkevnoprávne farnosti v Nemeckej Ľupči, s materskou farnosť ou Svätého Michala. Táto spoločná iniciatíva Ladislava Moyša a Vincenta Malinaja sa uskutočnila v roku 1922.
1925 na dôchodku Partizánska Ľupča, prispieval do Národných novín a do Ľudových novín.
Moyš Ladislav
1926 prvý riaditeľ Slovenského rozhlasu (prvý správca bratislavskej odbočky pražského Rádiožurnálu, viedol jej slovenské vysielanie), zaslúžil sa o rozvoj rozhlasového vysielania na Slovensku. “O celý bratislavský program a techniku sa sprvu staralo päť, šesť ľudí, z ktorých iba správca odbočky a zároveň aj organizátor slovesného programu Ladislav Moyš a dvaja technici boli internými zamestnancami Radiojournalu… V prvej polovici 30. rokov nastali závažné personálne zmeny v bratislavskom slovenskom programe. Správca odbočky Ladislav Moyš, ktorý sa od začiatku staral aj o publicistické a umeleckoslovesné relácie, vykonal veľa pre bratislavský rozhlas, vzbudzoval úctu, a to aj v pražskom ústredí, ale predsa len redakčná práca mu bola cudzia. Okrem toho vysielanie sa rozrastalo, takže Moyšove úlohy z programovej oblasti prevzal nový pracovník Ľudo Zúbek a o niečo neskôr publicistiku zase od Zúbka Dobroslav Chrobák.” (Vladimír Draxler)
1937 na dôchodku v Bratislave – Dúbravke, kde 16.3.1950 zomrel a kde je aj pochovaný na cintoríne v Bratislave-Dúbravke (pri Kostole sv. Kozmu a sv. Damiána).
V Bratislave je po Ladislavovi Moyšovi pomenovaná ulica.
Publikácie:
Ladislav Moyš bol autorom práce o dejinách rodu (1937, 2. vydanie 1944), pravda, nie vždy v dostatočnej miere kritickým, pretože počiatky rodu datoval do čias Karola Veľkého (768-814) a jeho korene lokalizoval do starého pruského mesta Moysch.
Fotogaléria a fotodokumentácia: klikni tu
Pramene a literatúra:
Ladislav Moyš prispel k rozvoju rozhlasového vysielania na Slovensku (STVR 8.4.2022)
DRAXLER, Vladimír. Slovenské rozhlasové vysielanie v rokoch 1926 – 1938. In Roguľová Jaroslava a kol. Od osmičky k osmičke. Premeny slovenskej spoločnosti v rokoch 1918 – 1938. Historický ústav SAV Bratislava, 2009. S. 142-147.
DZURIAK, Karol. Ladislav Moyš. Web obce Liptovský Michal. [cit. 2025-07-26].
HAMŠÍKOVÁ, Jana. Evidenčný list pamätihodnosti mesta DUB-1A-13.
KUCÍK, Štefan. K misii Ladislava Moyša a Jána Pociska medzi americkými Slovákmi v roku 1920. Online. In: Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity. Řada společenských věd. 27. Brno: Masarykova univerzita, 2013, s. 51-63. ISSN 1211-6068. [cit. 2025-07-26].
O mužovi, ktorý tu bol. Rozhlasová hra o Antonovi Prídavkovi. Vystupuje v nej aj postava Ladislava Moyša.
