Ján PFITZNER
JÁN PFITZNER bol kňazom Krakovského biskupstva, menovaný za farára uhorskej farnosti Hniezdne v rokoch 1639 – 1649.
JÁN PFITZNER bol 1. mája 1639 menovaný do farnosti Hniezdne za správcu a 26. júna 1640 za farára tejto farnosti, inštalovaný bol 14. septembra 1640 a v tejto funkcii pôsobil do roku 1649.
O tomto menovaní farára Jána Pfitznera (či Pfitnera) po smrti správcu Stanislava Kmedowskeho jestvuje najstarší nájdený záznam „Institutio ad Ecclesiam in Oppido Gniazdyno” v aktách krakovského biskupstva z 26. júna 1640, uložený v archíve Metropolitnej kúrie v Krakove. Teda s určitosťou ide o menovanie farára v Hniezdnom krakovským biskupom Jakubom Zadzikom na podnet starostu (palatína) zálohovaných miest Stanislava Lubomirskeho (AKMKr, AOff. 129, s. 383 – 384).
Ján Pfitzner mal aj kaplána, bol ním Bartolomej Richwalski (9. 3. 1649 – 1652).
26. 8. 1639 vizitoval celý dekanát Christofor Sapelini, krakovský kanonik. Do inventára z vizitácie z roku 1635 vizitáror dopísal: “Ja, Krištof Sapelini, krakovský kanonik, ad hoc vizitátor Spišského dekanátu, som všetko zapísal a prepísal od spomenutých vizitátorov, 26. augusta 1639, ako sú spomenutí vyššie, a to do vizitačného registra.” Pozoruhodné je, že napokon v inventári z vizitácie z roku 1635 bolo v roku 1642 dopísané: Nasledujú mená tých mešťanov, ktorí vizitáciu potvrdili: 26. decembra 1642 starosta Ján Švarc (Schwartz) a prísažní mesta Giazdy, podľa Vroclavskej konštitúcie aj podolínsky vicekapitán (zástupca kapitána), krakovský zástupca palatína (zaznamenané zmeny v inventári) a farár v Giazdách Ján Pfitzner.
V tomto období sa uskutočnila ďalšia vizitácia farnosti Hniezdne (1. marca 1648), ktorú vykonali Ján Suchodolski, farár v kolegiálnom kostole v Sonči a archidiakon Gregor Krolikowski.
Kanonická vizitácia je osobná prehliadka cirkevnej disciplíny, náboženského života cirkevným predstaveným, aby sa zistilo, v akom stave je cirkevná ustanovizeň, či treba niečo napraviť, odstrániť, potrestať. Pri vizitácii išlo o prehliadku cirkevnej obce, farnosti, kostola a ostatného cirkevného majetku, preskúmanie života veriacich. Vo Franskej ríši pri vizitácii sprevádzali biskupa štátni úradníci, čo vyplývalo z úzkeho vzťahu štátu a cirkvi. Zápisy z kanonických vizitácii sú dodnes zdrojom informácii o živote farností, v nej opísané vlastníctvo farnosti sa berie ako hodnoverný doklad potvrdzujúci vlastnícky vzťah.
Pramene a literatúra:
Archív Metropolitnej kúrie v Krakove. Fondy: (AKMKr, AOff.129, s. 383-384).
OLEKŠÁK, Peter: Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach. Publikácia vydaná pri príležitosti 200. výročia jeho konsekrácie (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270/1271). Hniezdne, 2019-2020.
