Spišská kapitula

Spišská Kapitula bola starobilým cirkevným mestečkom (dnes je súčasťou Spišského Podhradia), ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia.

Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od kapituly kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci (pôvodne zdieľali spoločné ubytovanie, mali záväzky spoločne sa modliť tzv. liturgiu hodín, čiže breviár, spoločne slúžili konventuálne sv. omše a podobne), sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov (mali na starosti ďalšie úlohy jednak v súvislosti s vlastným pôsobiskom, jednak spravovali ako farári okolité obce).

Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do roku 1776 prepošt. Išlo o dnes už málo používanú cirkevnú hodnosť, ktorá bola na stupni hierarchie nižšie ako biskup. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Od Adolfa následne stálo na čele tejto cirkevnej inštitúcie postupne 45 prepoštov.

Situácia sa zmenila v roku 1776, kedy bolo zriadené Spišské biskupstvo. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov. A kolegiálna kapitula sa stala katedrálnou kapitulou.

Jednou z najhlavnejších úloh katedrálnej kapituly vo všeobecnosti bolo riadenie diecézy počas stavu sede vacante a súčasne voľba kapitulného vikára.

Literatúra:
STOLÁRIK, Lukáš: Kanonici Spišskej katedrálnej kapituly v 20. storočí, diplomová práca, Katolícka univerzita v Ružomberku 2015.