Andrej TRUNIK
Kňaz Spišskej diecézy, vicerektor diecézneho kňazského seminára, dlhoročný farár a dekan v Hniezdnom, nestor diecézy. Narodený 4. októbra 1863 v Spišskej Novej Vsi, ordinovaný 3. júla 1886 v Spišskej Kapitule, zomrel 10. novembra 1961 v Hniezdnom.
Vzdelanie:
gymnázium Spišská Nová Ves
teológia Spišská Kapitula
Pôsobenie:
4. 7. 1886 primície
1886 kaplán Liptovské Kľačany (Sv. Alžbeta)
4. 12. 1886 kaplán Zázrivá
5. 7. 1887 kaplán Stará Ľubovňa
6. 9. 1887 kaplán Spišská Belá
7. 9. 1891 kaplán Levoča
8. 9. 1892 kaplán Spišské Vlachy
9. 2. 1893 vicerektor v seminári
10. 7. 1905 farár v Hniezdnom, kde pôsobil päťdesiatšesť rokov (1905 – 1961)
1928 – 1941 ľubovniansky dekan a inšpektor škôl v dekanáte
Pôsobenie v Hniezdnom:
v roku 1906 vo Viedni kúpil vzácne ornáty a pluviál (zlatý a čierny), pred rokom 1918 nechal v kostole položiť novú dlažbu a inštalovať terajší hlavný oltár sv. Bartolomeja a oltár zvestovania Panny Márie.
Kostolná veža v Hniezdnom, spolu s časťou obce, zhorela v roku 1911. Oheň roztavil aj zvony. Zbierka na nové zvony sa uskutočnila v obci i v Amerike. Nové zvony sa ozvali až v roku 1913.
Pred rokom 1918 nechal v kostole položiť novú dlažbu a inštalovať terajší hlavný oltár sv. Bartolomeja a oltár zvestovania Panny Márie, v roku 1926 získal domovské právo (trvalé bydlisko) v Hniezdnom, bol členom obecného zastupiteľstva.
Na sklonku prvej svetovej vojny boli len päťročné kostolné zvony (z roku 1913) zrekvírované na výrobu streliva (zostal len jeden zvon Gabriel). Preto bolo potrebné nechať odliať nové zvony. Obecné zastupiteľstvo 7. februára 1921 odhlasovalo pôžičku farnosti vo výške 10 000 korún na zvony, ak by to bolo potrebné. Posviacka troch nových zvonov (Bartolomej, Andrej a Ján) sa uskutočnila v roku 1922. Obecné zastupiteľstvo 3. februára 1922 „jednohlasne tlmočilo vďaku pánovi farárovi Andrejovi Trunikovi, že sa oduševnene namáhal pri zaobstaraní zvonov”.
V auguste – septembri 1922 slávnostne požehnal dva obnovené kríže vo farnosti.
Bohoslužby v Gňazdách bývali len s nemeckým spevom a nemeckou kázňou. Pri sčítaní ľudu sa v roku 1930 prihlásilo k slovenskej národnosti 46,5 % obyvateľov. Už sedemnásť rokov jestvovala Československá republika, a tak sa pod vplyvom štátnej politiky podporujúcej obyvateľstvo „československej národnosti” objavovali aj požiadavky na slovenský spev pri bohoslužbách v Gňazdách. Podľa zápisu četníckej stanice v Starej Ľubovni sa farár Trunik bránil slovenským bohoslužbám v Gňazdách. Mal povedať, že kostol postavili Nemci, a preto zostane nemecký, a tiež, že nevie hovoriť po slovensky, napriek tomu, že vo Forbasoch kázal po slovensky. Svätá omša so slovenským spevom a kázňou bývala iba vo filiálke Forbasy, a aj to len každú tretiu nedeľu. 1. februára 1935 boli v Gňazdách prvé bohoslužby so slovenským spevom a kázňou, ale za četníckej asistencie, lebo Nemci vyhlásili, že Slovákov nepustia do kostola. Pred četníkmi sa Nemci o nič nepokúsili, zapísal žandársky kronikár a dodal, že rozbroj trval skryte ďalej a bol vedený farárom Trunikom, starostom obce Fischerom a učiteľom Kolbayom.
12. apríla 1935 spišský biskup Ján Vojtaššák, aby zamedzil sporom veriacich Slovákov a Nemcov pri bohoslužbách, pridelil miestnemu staršiemu kňazovi Andrejovi Trunikovi kaplána. Odvtedy farár slúžil nemecké a kaplán slovenské bohoslužby. Biskup nariadil, že sa majú reči pri bohoslužbách striedať. Jeden týždeň má byť spev nemecký, ďalší týždeň slovenský. Následne 27. apríla 1935 bolo rokovanie okresného náčelníka, obvodového notára, starostu obce a zástupcov slovenských i nemeckých veriacich, kde vznikla dohoda v zmysle inštrukcie diecézneho biskupa. Naviac sa dohodlo, že prvý sviatok vianočný, veľkonočný a turíčny bude v nemčine a druhý sviatok po slovensky. Keď budú vo farnosti dvaja kňazi, prvý deň uvedených sviatkov bude „odbavovaný” aj vo Forbasoch (samozrejme po slovensky). Božie telo, oziminy, sviatok sv. Bartolomeja, nedeľňajšie procesie a prvý deň krížového dňa budú v nemčine. Druhý deň krížového dňa bude po slovensky v Gňazdách a tretí deň vo Forbasoch. Keď Kvetná nedeľa padne do slovenského týždňa, budú pašie na Veľký piatok po nemecky a naopak.
Kaplánmi Andreja Trunika boli: Karol Hudáč (1935 – 1939), Adolf Wagner (1939 – 1940), Ján Maslančík (1940 – 1944), Ján Lang (1944 – 1947), Jozef Haviar (1947 – 1950), Ignác Žemba (1950 – 1953), Ján Prno (1953 – 1961).
Andrej Trunik zostavil zoznam osôb, ktoré pred frontom „na nátlak nemeckej vojenskej moci evakuovali a pri návrate z Protektorátu boli zaistení”. Išlo o 382 zaistených osôb a ďalších 20 odvlečených ruským vojskom do Ruska (listina č. 139/1946 zo 4. februára 1946 v archíve RKC farnosť Hniezdne).
Poslednýkrát pochovával v Hniezdnom 30. novembra 1944, vo Forbasoch 25. januára 1946. Vo februári 1957 evidujeme jeho posledný zápis v matrike pochovaných a v marci 1957 posledné zápisy v matrike pokrstených a sobášených. Poslednýkrát sobášil 2. marca 1957 a posledný krst vyslúžil 11. augusta 1957.
10. novembra 1961 farár a dekan Andrej Trunik zomrel, v diecéznom obežníku aj v Protocollum ho označili za „nestora diecézy”.
Pohrebné obrady 14. novembra 1961 viedol kapitulný vikár Andrej Scheffer, pochovaný je na miestnom cintoríne. Dožil sa 98 rokov a v Hniezdnom slúžil päťdesiatšesť rokov.
