Spišská kapitula

Názov Scepusium (Spišská Kapitula) má svoj pôvod v topografickom a historickom označení Scepus, ktoré je odvodené od Spišského hradu (arx Scepus), nachádzajúceho sa v jeho bezprostrednej blízkosti. Samotný názov Scepus sa viaže aj na reliéf krajiny: návršie, na ktorom sa dnešná Spišská Kapitula nachádza, bolo v starších prameňoch označované ako Mons Scepus. 

Už v najstarších písomných prameňoch sa kapitula označuje rôznymi variantmi tohto názvu (Capitulum Cepus, Sceepus, Scypus, Sepes, Zepus, Zips), čo odráža jazykovú a administratívnu pluralitu stredovekého Spiša. V maďarskom prostredí sa ustálil názov Szepesi Káptalan, v nemeckom Zipser Kapitel a v slovanskom, resp. slovenskom prostredí pomenovanie Spišská Kapitula. Od roku 1861 sa ako úradné pomenovanie politickej obce používal názov Szepeshely, čím sa rozlíšil cirkevný a sídelno-správny význam lokality, ktorá sa vyvinula ako bezprostredné zázemie kapituly Kostola sv. Martina.

Spišská Kapitula bola teda starobylým cirkevným mestečkom (dnes je súčasťou Spišského Podhradia), ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia.

Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od kapituly kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci (pôvodne zdieľali spoločné ubytovanie, mali záväzky spoločne sa modliť tzv. liturgiu hodín, čiže breviár, spoločne slúžili konventuálne sv. omše a podobne), sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov (mali na starosti ďalšie úlohy jednak v súvislosti s vlastným pôsobiskom, jednak spravovali ako farári okolité obce).

Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do roku 1776 prepošt. Išlo o dnes už málo používanú cirkevnú hodnosť, ktorá bola na stupni hierarchie nižšie ako biskup. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Od Adolfa následne stálo na čele tejto cirkevnej inštitúcie postupne 45 prepoštov.

Situácia sa zmenila v roku 1776, kedy bolo zriadené Spišské biskupstvo. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov. A kolegiálna kapitula sa stala katedrálnou kapitulou.

Jednou z najhlavnejších úloh katedrálnej kapituly vo všeobecnosti bolo riadenie diecézy počas stavu sede vacante a súčasne voľba kapitulného vikára.

Literatúra:
Hradszky, Josephus: Initia, Progressus ac Praesens Status Capituli Scepusiensis ad Sanctum Martinum E. C. de Monte Scepusio, Szepesváralja, 1901.
Stolárik, Lukáš: Kanonici Spišskej katedrálnej kapituly v 20. storočí, diplomová práca, Katolícka univerzita v Ružomberku 2015.